Červená je prvou farbou dúhy

Červená je prvou farbou dúhy

rámcový dokument

Povaha LGBTI (ďalej len “kvír”) ľudí a kvír problematiky je horúcou otázkou našej doby, a to nie len v širšej spoločnosti, ktorú strhávajú tábory kultúrnych vojen na jednu či druhú stranu, ale aj v socialistickom hnutí samotnom. Žiaľ, kvôli 30 rokov trvajúcemu nárastu náboženského fundamentalizmu a stagnujúcej životnej úrovne v našom priestore konzervatívne sily zasiali nenávisť tam, kde malo po 90. rokoch vyrásť triedne vedomie a odpor k systému chudoby, vykorisťovania a imperializmu na Slovensku. Čo je snáď smutnejšie, tému obrany ľudí “menej tradičnej orientácie” si privlastnili liberáli, ktorí prekrúcajú a mútia požiadavky kvír ľudí práce. Úlohou tohto textu je nové, anti-liberálne, anti-konzervatívne rámcovanie kvír otázky, s cieľom dokázať, že heterosexuálny cisrodový robotník z KIA Motors má absolútne totožné potreby a požiadavky ako trans* osoby z ktoréhokoľvek kúta Slovenska.

Keďže sa snažíme osloviť čo najširšie publikum, jazyk, ktorý používame, možno nie vždy bude v súlade s najlepšou praxou. Snáď to bude stáť za to a snáď si vďaka tomuto zjednodušeniu text nájde pochopenie aj u ľudí, ktorí sa doteraz tejto téme nevenovali a pomôže im pochopiť túto problematiku.

ĽUDSKÁ PRIRODZENOSŤ
S dovolením, začnime exkurzom do čias 4000 rokov p.n.l. Moderná antropológia a archeológia ustavične dokazuje, že do tejto doby (plus mínus, v závislosti od geografie a ďalších činiteľov) si ľudia zvykli byť rovní a spoločnosti boli viac-menej rovnostárske. Ba čo viac, lovci či bojovníci neboli len muži a ženy neboli jediné, čo zbierali ovocie. A aby toho nebolo málo, heterosexualita nebola normou – za jeden z dôkazov sa považuje aj to, že spoločne boli pochovávaní ľudia rovnakého pohlavia. Moderná zoológia dáva antropológii za pravdu a považuje za samozrejmosť fakt, že neheterosexuálne správanie je všeobecne a prirodzene rozšírené snáď medzi všetkými vyššími zvieratami. Ak je zvieracia ríša niečo, z čoho vzišla ľudská spoločnosť, tak môžeme bez obalov povedať, že ľudská spoločnosť vzišla z bisexuálneho sveta primátov. Prečo sa však obmedzovať na ríšu zvierat? Ak sa pozrieme na ktorúkoľvek spoločnosť ľudskú spoločnosť, či sú to pôvodné americké národy, indické či arabské spoločnosti alebo africké kultúry, tak zistíme, že pred kristianizáciou, kolonizáciou či neskôr zavlečením Západného kapitalistického konzervativizmu vo všetkých týchto spoločnostiach existovali ako neheterosexuálne osoby, tak i viac než len dva rody. Či už slabšou triednou povahou týchto spoločností, alebo integráciou kvír ľudí do ekonomicko-mocenského systému (vznik rôznych kást a stavov) ostali kvír ľudia pevnou a prirodzenou súčasťou celosvetového ľudského spoločenstva.

VEĽKÁ ZMENA K HORŠIEMU
Práve okolo 4. tisícročia pred naším letopočtom došlo k obratu. Pravdepodobne vďaka predominantnému postaveniu činností, ktoré vykonávali maskulínne osoby sa v súťaži o zdroje presadili práve muži ako tí, ktorí budú bohatstvo zhromažďovať a strážiť.  K tomuto zvratu nedošlo okamžite a už vôbec nie akosi od prírody. Niečo sa muselo zmeniť. Ak ľudská civilizácia trvá od 10-12. tisícročia p.n.l., tak trvalo približne 6 až 8-tisíc rokov, kým ľudia žili v relatívnej rodovej rovnosti. Touto zmenou bola Poľnohospodárska revolúcia, koncentrácia obydlí a následná nevyhnutnosť uzurpovania si zdrojov. Táto koncentrácia zdrojov v rukách úzkej skupiny znamenala rozdelenie spoločnosti na tých, čo vlastnia a tých, čo pracujú. Na to, aby jeden klan, kmeň, či kmeňový zväz prežil, aby ho neprevalcoval susediaci súper, musí zabezpečiť produkciu bohatstva, ktorá vyžaduje reprodukciu kmeňa. A tak dochádza k etablovaniu nukleárnej rodiny – nemajetná trieda zabezpečuje vznik novej pracovnej sily, majetná trieda zabezpečuje, že bohatstvo bude mať kto zdediť a moc tak ostane v ich rukách.

TAK NEPRIRODZENÉ, ŽE TO TREBA ZAKAZOVAŤ
Lenže príroda sa nezaprie. Nukleárna rodina ako taká neznamená, že ľudia prestali s neheterosexuálnym správaním. Rodovo nekonformné prejavy (dnešným ekvivalentom by bola nálepka trans*) a neheterosexuálne správanie sa poprieť nedajú. Lenže tieto prejavy narúšajú spoločensko-ekonomický vzťah, ktorý reprezentuje nukleárna rodina – kvír vzťahy nevznikajú nutne s cieľom splodiť nového otroka, sluhu, poddaného či robotníka. A to je problém. Preto, čím je spoločnosť menej rovnostárska, tým väčšmi silnejú snahy vládnucej majetnej triedy obmedzovať správanie, ktoré narúša “výrobu” nových poddaných. Vzniká potreba regulovať kultúru. A tieto regulácie nadobúdali (najmä v stredoveku, no v Západnej Európe ešte koncom 20. storočia) obludné rozmery. Neheterosexuálne a rodovo nekonformné správanie bolo v Európe trestané upálením, mučením, kastráciou atď. Perzekúcia kvír ľudí sa dobovo a regionálne líšila . Faktom zostáva, že sa neznášanlivosť voči kvír ľuďom vyvíjala najintenzívnejšie popri európskom feudalizme a neskôr kapitalizme.

KULTÚRNY IMPORT SLOVANOM CUDZÍ?
Čo tam koho po 10-tisíc ročnej histórii či Západnej Európe, nie? My tu na Slovensku vieme, že rodina je mama, otec a deti a existujú len muži a ženy. Akurát, že to nie je celkom tak. Síce je záznamov o živote Slovanov málo, o neheterosexuálnych prejavoch záznamy existujú, dokonca ešte z ruských zemí v 16. storočí. Rodová nekonformita je pevnou súčasťou slovanského folklóru a kto vie, ako naše zvyky a spoločnosť vyzerali pred násilným pokresťančovaním. V dôsledku snahy miestnych kniežat či cárov získať si uznanie (a tým pádom obchodné príležitosti a moc) v zahraničí, pristúpili slovanskí vladári na prijatie západných štandardov. A tie boli v stredoveku veľmi neľudské. Rovnostárstvo a spoločenská permisivita bola vymenená v boji o zdroje za mocenský vplyv. Vďaka vplyvu nemeckých a rakúskych vladárov na naše územie prúdila kultúra a zákony, ktoré tvrdo trestali ľudskú prirodzenosť. Až v ČSSR bola homosexualita dekriminalizovaná. Žiaľ, obdobný legislatívny posun sme za ostatných 30 rokov nezažili.  

KVÍR ĽUDIA NIE SÚ BURŽOÁZNA FANTASMAGÓRIA
Otázka nie je, či kvír ľudia existujú. Trans ľudia existujú, neheterosexuálni ľudia existujú. Ide o prirodzený stav vecí, “liečebné” či iné “terapie” sú dokázateľne neúčinné a najmä nehumánne. Otázkou je, aká je povaha “netradičných” identít – sú kvír ľudia nepriateľom, alebo spojencom v boji za dôstojný život? Tak stojí otázka a tak si ju kladú široké masy. Pozrime sa najprv na to, čo máme ako ľudia práce spoločné. Tendencie k neheterosexuálnemu a rodovo nekonformnému správaniu existujú naprieč celou spoločnosťou. To znamená, že kvír ľudia sú nielen finančne zabezpečené liberálne obyvateľstvo veľkých miest , ale aj ľudia práce na vidieku. Ba čo viac – je viac kvír ľudí práce, než kvír kapitalistov  (vcelku logicky, keďže je viac ľudí práce než ľudí vládnucej triedy a bohatej vrstvy). Takže kvír ľudia sú prevažne súčasťou más. Aké sú ich záujmy? Ako sa správajú v spoločnosti? Konajú v záujme ľudí práce? Pre potreby analýzy odhliadnime od faktu, že väčšina heterosexuálnych cisrodových ľudí nekoná v prospech vlastných záujmov a podporuje pravicové sily, ktoré ich okrádajú, oslabujú ich vyjednávacie pozície, zhoršujú ich životnú úroveň a ochranu na pracovisku.

Kvír ľudia, vďaka tisícročiam perzekúcií, musia čeliť kultúre, ktorá ich zosmiešňuje, vytláča na okraj spoločnosti, či dokonca vedie k ich vraždám a samovraždám. Táto ostrakizácia mnohých vedie buď k skrývaniu svojej prirodzenosti, alebo k prerušeniu väzieb na svoje spoločensky konzervatívne okolie. Toto utiekanie sa k internetovým komunitám či k anonymite veľkomiest vedie k pestovaniu individualizmu a umocovaniu falošného, elitárskeho  vedomia. Tento reťazec nešťastných súvislostí je zavŕšený tým, že títo ľudia vidia jedinú oporu u pravicových strán, ktorým ľavica darovala tému solidarity s menšinami s odôvodnením, že to nie sú chlebové témy, na ktorých ľavica stojí. Keďže ľavica kvír ľuďom neponúka zrozumiteľnú alternatívu, umocňuje sa ich stotožňovanie sa s liberálnymi stranami a ich odpor voči masám. Nie je tomu tak vždy, no takto vznikol obraz, ktorý si slovenská spoločnosť o kvír ľuďoch utvorila. Teoreticky teda stačí s otvorenou mysľou otvoriť náruč a prijať kvír ľudí tam kde patria – medzi 99 percent.

V ČOM SPOČÍVA ÚTLAK KVÍR ĽUDÍ?
Už vieme, ako súkromný majetok a triedna spoločnosť, v rozpore s ľudskou prirodzenosťou a s ľudovými tradíciami, spôsobila dominanciu heterosexuality a dominanciu dvoch rodových stereotypov. Avšak treba špecifikovať, v čom tkvie útlak kvír ľudí v našej spoločnosti. Kvír ľudia práce nie sú síce ekonomicky utláčaní inak, ako zvyšok pracujúcich más, no sú utláčaní intenzívnejšie. Podobne ako v prípade Rómov či žien sú kvír ľudia vytláčaní z “normálnej” spoločnosti a na jej okraj, čo vedie k ich prekarizácii. Ľudskou rečou: ľudia nemajú radi “čudákov” a tí sú tak nútení pracovať v rizikovejších oblastiach. Tak dochádza napr. k tlačeniu kvír ľudí k prostitúcii. Alebo, mimo pracovnej sféry dochádza k nútenému bezdomovectvu, lebo rodičia vyhadzujú vlastné deti z ich domu v momente, kedy to zákon dovoľuje. Ďalej, ako bolo už spomenuté, kvír ľudia čelia otvorene agresívnym prejavom okolia, či k dennodenému psychickému tlaku okolia. Tento dvojaký útlak možno riešiť jedine odstránením ekonomického systému, ktorý vôbec umožňuje bezdomovectvo, chudobu, či prekérne pracovné podmienky.

ZACHRÁŇME RODINY I KVÍR ĽUDÍ – SOCIALIZMOM
Ekonomický útlak zažívajú všetci ľudia práce. Žijeme vďaka práci, vďaka mzde. Proti nášmu záujmu stojí kapitál samotný, ktorý rastie keď sa naše mzdy a pracovne podmienky zhoršujú, a bez ktorého sa súčasný ekonomický systém rúca. Preto iba prechod od kapitalizmu k socializmu dokáže permanentne a plošne zlepšiť naše životné podmienky. Toto ale nie je riešenie, ktoré nám pravicové strany chcú predať. Nie. Namiesto antikapitalizmu navrhujú žobračenky pre rodiny a namiesto namiesto boja proti kapitalistom ponúkajú nenávisť voči ďalším ľudí práce aby sa vyhli nášmu hnevu. Nie konzervatívnou obranou tradičnej rodiny ale vytvorením ekonomického blahobytu pre všetkých, ako pre rodiny tak i kvír ľudí umožníme dôstojný život pre všetkých. Iba zabezpečením dôstojnej práce, skracovaním pracovnej doby, sociálnych programov, bezplatného, moderného a dostupného zdravotníctva a bývania pre všetkých môžeme reálne podporiť ako “tradičné” rodiny, tak i kvír ľudí a ďalšie znevýhodňované komunity. Lenže toto riešenie nie je pohodlné pre elity, pre ktoré by to znamenalo stratu moci. Solidarita je našou zbraňou a kapitalizmus je naším nepriateľom.

POPIERANIE BIOLÓGIE?
Na záver, odkaz pre “spoločensky konzervatívnych ľavičiarov”. Malo by už byť zrejmé, že trans*, neheterosexuálni a inak kvír ľudia prírodu nepopierajú. Netreba sa ale ani utiekať k postmodernému popieraniu materiálneho pôvodu rodových identít. Nie, muži a ženy existujú – ide o vykryštalizovanú spoločenskú formu určitých biologických znakov. No keďže je biológia omnoho zložitejšia, než si mnohí myslia, mimo tieto dve vykrištalizované identity existujú prejavy, ktoré sa nedajú zaradiť ani tam ani tam. A to je v poriadku a v súlade s prírodou, biológiou i prirodzenosťou ľudí. Nič nie je statické, ani biológia, ani ľudská spoločnosť. Menia sa preto úlohy, ktoré naša spoločnosť potrebuje či umožňuje a dochádza tak ku kryštalizácii iných identít. Tento dialektický proces je nezastaviteľný, no hlavne nepredstavuje hrozbu pre spoločnosť či pre záujmy pracujúcich. Naopak, tento proces, táto rozmanitosť poukazuje na nedostatky a hranice súkromného vlastníctva, kapitalizmu a dokazuje, že dozrel čas s kapitalizmom skoncovať.


Kvír ľudia a ostatní ľudia práce sa musia spoločne postaviť za jednu požiadavku: nastolenie socializmu. Túto požiadavku kvír ľudia nepresadia s liberálmi, ktorí ponúkajú zvyšovanie korporátnych ziskov a neznášanlivosť voči pracujúcim. Túto požiadavku pracujúce masy nepresadia s konzervatívcami, ktorí ponúkajú zástupné témy a falošných nepriateľov. Ako britskí baníci a kvír ľudia v 1984 môžeme socializmus presadzovať spoločne, každý z trochu iných dôvodov, no všetci so spoločnou víziou lepšieho sveta.

Nemáme čo stratiť, iba naše okovy. Získať môžeme celý svet!


V zmysle tohto rámcového dokumentu sme už navrhli riešenia, ktoré by pmohli ako kvír ľuďom tak i celej spoločnosti, a ktoré by Slovensko zároveň posunuli bližšie k socializmu.