Krajniakova novela môže zdecimovať sociálne podniky na Slovensku

Novela zákona o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní pripraví sociálne podniky o výraznú časť finančných kompenzácií. Zamestnávanie zdravotne znevýhodnených osôb sa tak značne skomplikuje. To všetko pre fanatickú snahu ministra práce vytárať tzv. „rodinné podniky“. Tie budú navyše v porovnaní so sociálnymi podnikmi zvýhodňované.

Hnutie Socialisti.sk upozorňuje, že schválenie novely parlamentom môže mať likvidačné účinky na mnohé sociálne podniky. Tie v súčasnosti zamestnávajú takmer 6000 osôb, pričom 2500 z nich má priznanú invaliditu a ďalších 1000 majú zdravotné znevýhodnenie bez priznanej invalidity.

DVA ZÁSADNÉ PROBLÉMY

Novela z dielne ministerstva práce má dva zásadné problémové body. Prvým je snaha vtesnať „rodinné podniky“ do segmentu sociálnej ekonomiky. Pôvodné znenie zákona z roku 2018 kladie – v záujme eliminácie špekulantstva – pre registrované sociálne podniky mimoriadne náročné podmienky. Patria medzi ne napĺňanie pozitívneho sociálneho vplyvu, ktorý spočíva v zamestnávaní stanoveného percenta znevýhodnených a zraniteľných osôb z radov dlhodobo nezamestnaných, a ďalšou podmienkou je záväzok investovať aspoň 50% zo zisku do spoločensky prospešného cieľa, ktorý zákon presne definuje.

V prípade rodinných podnikov novela zákona nestanovuje podmienku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu – nemusia teda vytvárať nové pracovné miesta pre dlhodobo nezamestnaných – a percento investície zisku do spoločensky prospešného cieľa znižuje na 12%. Pričom oprávnenými investíciami je v tomto prípade aj „vzdelávanie členov spoločnej rodiny, dôchodkové zabezpečenie členov spoločnej rodiny, zdravotnú starostlivosť a sociálnu pomoc a starostlivosť o členov spoločnej rodiny,” alebo “rekreačné pobyty členov spoločnej rodiny,” prípadne zamestnancov.

Sociálne podniky musia aspoň polovicu svojho zisku reinvestovať do pozitívneho sociálneho vplyvu, t.j. skvalitňovania pracovného prostredia či do zvyšovania kvalifikácie zamestnancov – teda musia vrátiť vytvorenú nadhodnotu komunite. Naopak rodinným podnikom malopodnikateľov bude stačiť aj to, ak si rodina majiteľa dopraje luxusnejšiu dovolenku. Rodinné podniky prekarizovaných živnostníkov nebudú mať dostatočný vstupný kapitál aby podnik prežil, a tak toto Krajniakovo opatrenie nepomôže bežnej rodine, ale už aj tak zámožným „podnikateľom“.

Druhým problémovým bodom je zníženie vyrovnávacích príspevkov na mzdy pre zdravotne znevýhodnených zamestnancov zo súčasných 75% celkovej ceny práce na 55%. Táto zmena bude mať dopad na viac ako polovicu zo súčasných 6 000 zamestnancov sociálnych podnikov a podľa údajov hnutia Socialisti.sk ročne pripraví skupinu sociálnych podnikov o milióny eur.

KRAJNIAK IDE CEZ MŔTVOLY

Za všetkým je pritom fanatická snaha ministra práce prísť s legislatívnou definíciou tzv. rodinných podnikov a ich napasovaním do sociálnej ekonomiky im zabezpečiť prísun európskych financií, ktoré sú pôvodne určené pre sociálne podniky na zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných. Podľa hnutia Socialisti.sk by takýmto spôsobom vznikol obrovský priestor na špekulantstvo a neoprávnené čerpanie európskych financií.

Na túto absurditu upozorňuje ministra Krajniaka už vyše roka množstvo inštitúcií od samotných sociálnych podnikov, cez odborové organizácie, zamestnávateľské zväzy, až po Slovak business agency, ministerstvo hospodárstva či ministerstvo spravodlivosti (v ktorých kompetencii je prípadná legislatívna úprava tzv. rodinných podnikov).

Ostávajúc hluchý voči námietkam expertov, odbornej verejnosti, ako aj upozorneniam koaličných partnerov i politickej opozície minister Krajniak pretláča úpravu zákona, ktorá môže na dlhé roky zabrzdiť rozvoj sociálnej ekonomiky.

MIESTO POMOCNEJ RUKY HODENIE CEZ PALUBU

Registrované sociálne podniky sú špecifickou skupinou podnikateľských subjektov, ktoré pred maximalizáciou zisku častokrát uprednostňujú zamestnávanie osôb, ktoré sú na otvorenom trhu práce ťažko uplatniteľné. Patria sem napríklad zdravotne znevýhodnení, mladí absolventi do 26 rokov, ľudia po 50ke či matky po materskej. V kríze sa vďaka neoliberálnemu modelu ako prvý utopí verejný záujem. Preto práve tieto verejnoprospešné podniky patria medzi najohrozenejšie, keďže z pohľadu chladnej trhovej logiky netvoria tie „správne“ hodnoty.

No miesto toho, aby ministerstvo práce prišlo s programom čiastočnej kompenzácie vysokých cien za energie a ďalších vstupných komodít, tak ich doslova hádže cez palubu. A to všetko pre absurdnú snahu jednotlivca na čele ministerstva práce presadiť svoju vôľu.