Slovenské železnice môžu onedlho dopadnúť ako autobusová doprava. Tá trpí na prílišnú atomizáciu medzi súkromníkov a takmer nulový dosah štátu.
Európska únia nás tlačí do liberalizácie osobnej železničnej dopravy. Čo znamená, že máme na naše železnice pustiť súkromníkov. Protestujúci železničiari, ktorých som včera prišiel podporiť aj do Zvolena, chcú upozorniť aj na riziká liberalizácie železničnej dopravy.
Niekoľko stoviek železničiarov opäť poukazovalo na predkolapsový stav železníc.
Cieľom sa stane zisk, nie verejný záujem
Príchod súkromníkov na trh vraj vytvorí tlak. Na ceny, komfort a celkovú obslužnosť dopravy. Schválne píšem „vraj“, lebo obhajcovia liberalizácie si neuvedomujú, že problémom železníc nie je lakomosť, ale dlhodobý nedostatok peňazí vyčlenených na túto verejnú službu.
Teraz sa na to skúste na chvíľku pozrieť očami súkromníka. Čo bude vašim cieľom pri vstupe na železničný trh? Aby sa pracujúci z dediny dostal vždy pohodlne a načas do práce v okresnom meste, alebo váš zisk? Samozrejme, že zisk! Vezme si teda súkromník nižšie vyťažené spoje v regiónoch?
Samozrejme, že nie – bude mať eminentný záujem o prevzatie spojov na tratiach Bratislava – Košice, Bratislava – Prievidza a Zvolen – Košice. V najfrekventovanejších časoch. Tzn. vtedy, kedy sa po týchto tratiach presúva čo najviac cestujúcich. Lebo veľa cestujúcich = vysoké tržby. Na cestujúceho sa bude nazerať výhradne ako na nástroj zisku.
Regionálne trate mimo hlavných koridorov zostanú mimo pozornosti súkromníkov a tak sa na nich bude stále trápiť štát. S tým rozdielom, že mu budú chýbať financie zo ziskových tratí, na ktorých budú ryžovať súkromníci.
Na konci dňa sa tak štát stále bude trápiť s tým ako zabezpečiť transport dôchodcu zo Sedliackej Dubovej do Dolného Kubína k doktorovi, alebo pracujúceho z Hnúšte do Rimavskej Soboty.
ŽSR bude stále trápiť vysoký investičný dlh, lebo príchodom súkromníkov na železnice sa len zvýši počet dopravcov, ale kilometráž zanedbaných tratí zostane rovnaká.
ZSSK bude disponovať nižším objemom financií a „jadrovým fyzikom“ v Bratislave zase napadne len jediné – ušetriť tak, že prepustia ešte ďalších ľudí.
Súkromníci sa prvé roky budú čo do cien, komfortu a platov snažiť, ale len dovtedy, pokým bude reálna hrozba, že by štát mohol opätovne posilniť svoje postavenie na trhu. Keď bude zo ZSSK konečne len mrcina, tak príde ďalšia etapa – nezvyšovanie platov a pravidelné trenice pri uzatváraní kolektívnych zmlúv (ako v autobusovej doprave), stagnujúci záujem o komfort (spomeňte si ako išli ku koncu dolu vodou služby v autobusoch Regiojetochna trase BA-NR-BB). A na záver konečne – začnú sa rozpredávať nehnuteľnosti železníc (podobne ako kedysi autobusové stanice a nástupiská).
Skaza bude dokonaná.
Zostáva nám 6 rokov
Európska únia už niekoľko rokov tlačí na členské štáty, aby pustili na železnice súkromný kapitál. Táto povinnosť štátom vznikla od roku 2018 (Smernica 2016/2370). Na Slovensku tento proces oddialila predchádzajúca Ficova vláda. Na konci roku 2018 uzavrela so ZSSK zmluvu od roku 2021 na 10 rokov. A v súčasnosti jazdia súkromníci na našich železniciach len výnimočne – buď v rámci medzinárodnej prepravy (Regiojet a Leoexpres spojmi medzi ČR a SR), alebo na trati Komárno – Bratislava.
Takže do roku 2030 bude trvať súčasný stav. A od roku 2031 by mali byť spoje rozparcelované medzi štát a súkromníkov.
V decembri tohto roku má Komisia predložiť Rade a Parlamentu EÚ správu o plnení Smernice 2016/2370 a jej vplyve na železničnú dopravu. Tu máte jeden z konkrétnych príkladov ako môže EÚ – napriek „vzdialenosti Bruselu“ – ovplyvniť náš každodenný život. Preto je potrebné, aby nás v europarlamente zastupovali ľudia, ktorým záleží na verejnom záujme a nie na zisku jednotlivcov.
A preto je aj potrebné, aby železničiari, ktorí demonštrujú za nás všetkých mali našu podporu. Ďalšia možnosť, kedy sa k nim môžete pridať, bude v utorok (19.3.) o 14.30 pred Hlavnou stanicou v hlavnom meste.
SK 
EN