V hre je aj štrajk: v ružomberku bojujú autobusári za dôstojné mzdy. Podporme ich!

Dnes som sa opäť presvedčil, že keď nebudeme riešiť problémy autobusárov, tak problém môže mať onedlho celá republika. Na pozvanie predsedu odborov v Arriva Liorbus Jura Karasku som sa dnes na strane zamestnancov zúčastnil kolektívneho vyjednávania. Spolu s Michalom Paškom, komunálnym politikom, ktorého agendou je doprava.

Nemajú na výber

Toto kolo vyjednávania bolo aj za účasti sprostredkovateľa z ministerstva práce. Jeho prítomnosť bola nevyhnutná. Žiadna zo strán nehodlá z kľúčových požiadaviek ustúpiť.

Šoféri potrebujú zdvihnutie hodinovej tarify na 7 eur zo súčasných 5,50 eura na hodinu (+ 10 centov vo variabilnej zložke mzdy).

Ponuka zamestnávteľa je 5,90 a 10 centov vo variabilnej zložke. Sprostredkovateľ navrhuje kompromisný návrh 6,217 eura a 10 centov na hodinu k variabilnej zložke mzdy.

Zamestnávateľ oponuje, že keď na to kývne, tak sa dostane do červených čísel. Lebo zmluva so župou… A odborom navrhuje každomesačné prerozdelenie “zostatku” hospodárenia medzi zamestnancov. Tento zostatok môže byť v jeden mesiac vyšší, na ďalší nižší a na tretí možno žiadny. Istota chýba.

Ak by rodiny šoférov mohli týmto štýlom platiť aj účet za elektrinu, plyn či dane, možno by prijatie tohto návrhu zvažovali. Lenže nemôžu platiť za elektrinu jeden mesiac 100% z ceny faktúry, inokedy 70% či ju nezaplatiť vôbec – podľa toho, ako sa darí zamestnávateľovi.

Odbory v Liorbuse teraz čaká schôdza, na ktorej sa rozhodnú ako ďalej. V hre je aj možnosť štrajku.

Za rovnakú prácu rozdielna mzda

Priznám sa, že byť na mieste Arriváckeho manažmentu hrozbu štrajku by som vôbec nepodceňoval.

Šoféri Liorbusu sú na tom mzdovo horšie ako ich kolegovia “za kopcom” z SAD Žilina. Rozdiely sú ale aj v rámci samotnej Arrivy: pokým v Arriva Liorbus dostanete nástupný plat 1475 eur (v hrubom), v Arriva Trnava až 1750 eur.

Je to choré.

Platíte rovnaké dane. Za telefón a internet platíte operátorom rovnako. Benzín nakupujete za rovnaké ceny. Pomaranče pre svoje dve deti kupujete v LIDLi za rovnaké ceny. Robíte rovnakú prácu u rovnakého zamestnávateľa. Ale mzdu dostávate rozdielnu. Jeden z vás si môže dovoliť každému z dvoch detí kúpiť po jednom pomaranči, ten druhý musí medzi dve deti rozdeliť jeden pomaranč.

Nehovoriac o nekonečných nadčasoch, sviatkoch, víkendoch, minime času na oddych a pracovných podmienkach, ktoré šoférov často dostávajú na hranicu ľudskej dôstojnosti.

Časovaná bomba

A teraz si položte otázku, čo môžu títo ľudia stratiť. Nevďačnú prácu za nedostatočné ohodnotenie? Silno o tom pochybujem.

V každej dopravnej spoločnosti na Slovensku je tak brutálny podstav, že ak by aj manažment prepustil štyroch, piatich či šiestich vodičov, tak dopravná obslužnosť dramaticky klesne. A dostaneme sa v podstate do rovnakého bodu, ako keď šoféri vyhlásia štrajk.

A toto nie je len o Liptove a Orave. Z viacerých regiónov počúvam od šoférov rovnaké varovania: „Už sme dávno za hranou. Ak nám odídu ešte piati ľudia, tak začnú vypadávať linky.“

Toto je skutočná časovaná bomba, ktorej odpočítavanie nie je nastavené na stovky zamestnancov či roky prevádzky, ale doslova na jednotky zamestnancov a dni prevádzky. A obávam sa, že bude stačiť len jedna rozbuška, ktorá spustí domino efekt, na konci ktorého bude systém prímestskej dopravy v troskách.

Súkromní dopravcovia nás svojou bezohľadnosťou zaviedli do prakticky neriešiteľnej situácie. Štát bol preto pred nedávnom dotlačený k extrémne ústretovému kroku vo vzťahu k dopravcom: navýšil kvóty na prijatie zamestnancov z tretích krajín. Toto však krajom a dopravcom len získa krátky čas a podľa môjho názoru by práve teraz štát mal rázne zatlačiť na dopravné spoločnosti, aby sa spamätali!

Systém založený na tom, že súkromník podlezie cenu, aby vyhral verejnú súťaž od župy, pričom mu tento cenový dumping v nasledujúcich rokoch zaplatia šoféri, sa blíži k svojmu vyčerpaniu.

Skôr či neskôr prídeme na to, že je hlúposť. Dôležité je, aby na to prišli aj dopravcovia, ktorých biznis plán stojí a padá na udržiavaní nízkych miezd. A prídu na to len tak, že im ich zamestnanci dajú otvorene najavo, že takto sa žiť nedá.

Potom snáď vznikne priestor na diskusiu. O tom, prečo kraj deleguje službu verejnosti na súkromníka, ktorého cieľom je zisk (na čo sa nabaľuje nespočet problémov), miesto toho, aby túto službu verejnosti kraj zabezpečil vlastnými silami.

O vývoji situácie v Liorbus vás budem pravidelne infomovať a chcem vás touto cestou vyzvať, aby ste týmto ľuďom držali palce. Ak ste cestujúci z Liptova či Oravy, tak sa nehanbite utrúsiť slovko podpory počas nákupu listku. Určite im to dobre padne.

Artur Bekmatov

Predseda hnutia Socialisti.sk a poradca predsedu Vlády SR v oblasti ochrany pracujúcich, sociálnych vecí a spolupráce s odbormi.

sk_SKSK