V prípade schválenia bankového odvodu mi bánk a ich vlastníkov nebude ani trošku ľúto. A byť po mojom, tak by som vo fungovaní bánk zaviedol ešte vyššie regulácie. S dôrazom na ochranu klientov, zamestnancov i záujmov štátu. Pažravosť bánk totiž nemá hraníc.
ZISKY IM STÚPAJÚ, NO ZAMESTNANCOV VYHADZUJÚ NA ULICU
Obľúbený mýtus kapitalizmu tvrdí, že keď sa zamestnávateľ bude mať dobre, tak sa dobre bude mať aj jeho zamestnanec. A čím lepšie sa bude mať súkromník, tým lepšie sa bude mať aj zamestnanec. Mnohí Slováci, žiaľ, tomuto mýtu veria a so svojim žalostným postavením na pracovisku preto nič nerobia. Ale aktuálna ziskovosť bánk tento mýtus búra.
Banky dosahujú v posledných rokoch rekordné zisky. A ako sa mení situácia zamestnancov? Zvyšujú sa im zásadným spôsobom mzdy? Rastie ich pracovný komfort? Nie. Banky rušia pobočky a zamestnancov vo veľkom vyhadzujú na ulicu! Za 5 rokov znížilo 6 najväčších bánk na Slovensku svoj personálny stav až o 1754 ľudí.
V čom sa teda prosperita zamestnávateľa premietla do situácie zamestnancov? Časť z nich skončila bez práce, ostatní sú tlačení do stále vyšších výkonov. Napríklad v predaji poistení. Ale zostávajúci zamestnanci si neprilepšili ani po mzdovej stránke. Podľa odborárov je najhoršia situácia so mzdami v Tatra banke. V UNIcredit bank už zamestnanci vyhlásili štrajkovú pohotovosť.
PRÁCU ZA PREPUSTENÝCH ZAMESTNANCOV PRESÚVAJÚ NA ZÁKAZNÍKOV
Automatizáciu môže verejnosť v súčasnosti najviac pociťovať v dvoch typoch prevádzok – v bankách a supermarketoch. Banky prepúšťajú zamestnancov, rušia pobočky – z existujúcich robia bezhotovostné – a celkovo tlačia klientov do pozície, v ktorej si musia oni vykonať čo najviac úkonov.
V supermarketoch to zase vidíte pri platení: počet pokladní so živým zamestnancom sa znižuje a zákazníci sú tlačení do samoobslužných pokladní. Prácu, ktorú doteraz odvádzali zamestnanci za mzdu, sú momentálne nútení vykonávať bezplatne zákazníci.
Toto je odvrátená tvár automatizácie. Stále sa dá povedať, že sme na jej začiatku a stále máme v rukách či ju budeme korigovať, alebo nie. Čo určíme ako jej hlavný cieľ. Či bude jej prínos využitý výhradne na maximalizáciu ziskov kapitalistov, alebo či ju využijeme aj na zvýšenie životného komfortu širokej verejnosti.
ODVRÁTENÁ STRÁNKA AUTOMATIZÁCIE UKAZUJE NEVYHNUTNOSŤ SKRACOVANIA PRACOVNÉHO ČASU
Automatizácia a technologický pokrok totiž zvyšujú efektivitu výroby a fungovanie služieb. Kapitalistom by pokojne mohla zabezpečiť udržateľnosť a rast ziskov aj za súčasného skracovania pracovnej doby a udržania pracovných miest. A spokojní by boli všetci. Zamestnávateľ by bol stále vysoko ziskový, počet zamestnancov by sa držal na rovnakých číslach, ale zamestnanci by mohli odpracovať menej hodín za rovnakú mzdu.
Lenže takýto vývoj predpokladá zároveň určitú spoločenskú zodpovednosť kapitalistov – v tomto prípade bánk a obchodných reťazcov. A v oboch prípadoch vidíme, že nádejanie sa na niečo také je veľmi naivné.
Oba subjekty, banky aj obchodné reťazce, na Slovensku generujú rekordné zisky, no napriek tomu, znižujú počty zamestnancov, tých zostávajúcich zdierajú navyšovaním práce (pokladníkov Kauflandu napríklad nedávno pobúrilo nariadenie vykonať za minútu aspoň 35 skenov), bránia sa zvyšovaniu miezd a časť pracovných úkonov sa snažia za každú cenu delegovať na svojich zákazníkov.
Tieto dva príklady nám umožňujú nahliadnuť do nelichotivej budúcnosti, ktorá nastane, pokiaľ automatizácia poslúži len maximalizácii zisku.
Ak nevyužijeme automatizáciu aj v prospech verejného záujmu, chamtivosť vlastníkov kapitálu spôsobí, že počet pracovných miest obsadených živými ľuďmi sa drasticky zníži a celú spoločnosť to uvrhne do ekonomickej nestability, ktorú bude musieť v konečnom dôsledku znášať a riešiť štát.
Z tohto dôvodu by strážcom verejného záujmu pri zavádzaní automatizácie mal byť jednoznačne štát. A jednotlivé politické strany by mali ponúkať vlastné predstavy o tomto strážení. Žiaľ, v prípade drvivej väčšiny subjektov platí, že chránia záujmy veľkokapitálu na úkor verejného záujmu.
Artur Bekmatov
predseda Socialisti.sk
SK 
EN