Tlak médií v čase volieb rastie

Spravodajstvo o Slovensku v zahraničných médiách sledujem pravidelne. Nie je prekvapením, že vzhľadom na politickú situáciu na Slovensku (ktorá sa zdanlivo vymyká toľko glorifikovanému pro-západnému smerovaniu) je spravodajstvo veľmi negatívne. Objavuje sa démonizácia, tvrdá kritika, porovnávanie, pomenovania, dokonca aj paralely medzi niektorými slovenskými politikmi a nacistami. Je zrejmé, že zahraničné médiá majú najväčší záujem informovať o Slovensku vždy, keď sa blížia voľby; o tom, s akým cieľom, môžeme len polemizovať. Je to pre mňa nesmierne smutné. Žijem už veľa rokov v zahraničí, ale kdekoľvek som bola, vždy som bojovala za dobré meno Slovenska.

Deutsche Welle, BBC alebo The Guardian sú niektoré z médií, na ktoré sa z času na čas obrátim, keď ide o správy, avšak vždy, keď ide o moju krajinu, ma dokážu sklamať. Buď nepíšu nič, buď píšu iba negatívne.

Ďalší šok prišiel, keď som narazila na článok z britského denníka The Guardian z 30. marca s názvom „Únik mozgov na Slovensku sa pod vedením populistu Roberta Fica zrýchľuje”. Daný článok je úplne neobjektívny, zavádzajúci a chýbajú v ňom spoľahlivé a relevantné dáta a štatistiky alebo dáva hlas len tým, ktorí môžu potvrdiť ich už vopred vytvorený príbeh, a potom jednoducho prezentuje vyhlásenia vytrhnuté z kontextu. Naratív masovej emigrácie zo Slovenska v prípade víťazstva SMER-u tu je prítomný už od posledných parlamentných volieb. Mediálne osobnosti, ako aj niektorí terajší opoziční politici sa vyžívali vo vyhrážkach o ich odchode alebo sa odvolávali na to, koľko mladých ľudí zo Slovenska odchádza a odíde. Koľko ich naozaj odišlo, vidíme sami. Už vtedy som však reagovala na tento toxický diskurz a poukázala na to, že migrácia je globálny prirodzený fenomén. Tvrdiť, že tento jav je podnietený nenávisťou voči konkrétnej politickej strane, je však v tomto prípade vo viacerých rovinách nesprávne. Nemáme napríklad vôbec dáta za toto konkrétne obdobie, ktoré by tvrdenie jasne ilustrovali – nemožno teda hovoriť o kauzalite.

Nespokojnosť Západu s politikou na Slovensku je, zdá sa, jasná a tlak na ich médiá vrcholí znova v čase, keď sa blížia voľby.

V lete minulého roka som robila rozhovor pre rádio BBC, ktoré ma navštívilo doma na Slovensku. Bolo to pred parlamentnými voľbami a BBC chcelo spraviť reportáž o verejnej mienke na Slovensku, resp. reportáž o súčasnej politickej situácii. Kontaktovali ma síce, no po krátkom počiatočnom telefonickom rozhovore so mnou došli k úsudku, že nie som predsa len tá osoba, ktorej hlas chcú zvýrazniť. Moje názory boli pre nich pravdepodobne príliš „mierne“, resp. objektívne v tom, že boli rovnako kritické voči väčšine politických subjektov vo voľbách. Odporučila som teda pár ďalších ľudí z môjho okolia s rozličnými názormi. A vtedy prišlo jasné zadanie. Potrebujeme niekoho, kto je euroskeptický, neverí v liberálnu demokraciu, a teda ani Západu a podporuje Roberta Fica. Povedala som, že takých ľudí nepoznám, ale moja babka volí Fica. Boli nadšení.

Prišiel deň rozhovoru. Boli to veľmi priateľskí novinári, ktorí so mnou mimo záznamu v mnohých veciach súhlasili. Výsledný produkt, rozhovor, bol však desivý. Slová a vety vytrhli z kontextu a miešali ich tam, kde sa im to hodilo. Samozrejme, ako sa ukázalo už pri procese výberu respondentov, spektrum názorov a rozličných hlasov bolo veľmi obmedzené, a teda rozhovor vytváral veľmi nepravdivý a skreslený dojem o tom, ako ľudia na Slovensku rozmýšľajú a čo si o súčasnej politike naozaj myslia. Na jednej strane hovorila zamestnankyňa GLOBSEC-u a citovala štatistiky o tom, komu pripisujú Slováci zodpovednosť za vojnu na Ukrajine, na druhej strane to bol Ľuboš Blaha, hovoril o rozdiele kultúr medzi Západom a Východom, no a potom „bežní ľudia” (už vopred vyprofilovaní respondenti). Len dodám, že na doplnenie efektu o nerozvinutej, nevzdelanej spoločnosti zaseknutej v minulosti, producenti pridali do mixu ľudovú hudbu a zvuky sliepok a kurčiat medzi jednotlivými rozhovormi.

Zatiaľ čo doma vo Veľkej Británii podlieha BBC podrobnej kontrole objektívnosti a vyváženosti názorov ako verejnoprávne médium, zdá sa, že pokiaľ ide o krajiny ako Slovensko, táto etická zásada neplatí. Nechápte ma zle, médiá majú kritizovať moc a politikov. Ale objektívne, nie selektívne. Bez ohľadu na môj osobný názor na konanie súčasnej slovenskej vlády je zrejmé, že západné médiá si vytvorili svoj názor už dávno a neprejavujú veľký záujem o objektívne spravodajstvo. Práve naopak, zdá sa, že naratív je pevne stanovený: odchýlka od západnej hegemónie sa stretáva s neúprosným tlakom zameraným na vlády aj národy, ktorého zámerom je rozvrátiť akýkoľvek politický odklon.

sk_SKSK