…aj keď veľa jej kolegov hneď po roku 89 prevracalo kabáty. Píše Miroslav Pomajdík, podpredseda hnutia Socialisti.sk.
Všetci dobre poznáme rôznych hercov, ktorí za socializmu hrali skoro v každom jednom filme, vďaka rozvinutej kultúre a kinematografii, či divadelníctvu sa dostali do povedomia každého z nás, preslávili sa a z toho čerpajú dodnes.
Hrali aj obetavých mladých zapálených komunistov, partizánov, odhodlaných revolucionárov, veľká väčšina z nich bola aj členmi KSČ, alebo SZM, aktivizovali sa v prospech socializmu a zrazu prišiel rok 1989 a z týchto hercov sa stali najzaritejší nepriatelia socializmu, začali sa dušovať, ako boli vždy proti komunistom, ako vždy obdivovali kapitalizmus, USA a neviditeľnú ruku trhu…
Rýchlo prezliekli kabáty, aby sa opäť mali dobre a prenikli medzi novovznikajúcu kapitalistickú smotánku. Ukázali, že sú to oportunisti najhrubšieho zrna, veď keď boli takí “antikomunisti” za socializmu, prečo sa z nich nestali disidenti, nevystupovali proti režimu, ale vystupovali v každom jednom filme, z čoho mali nemalé materiálne a finančné výhody… a teraz sú z nich zrazu veľkí “hrdinovia” a “revolucionári”.
No našťastie tu boli aj takí, ktorí neprezliekli kabáty a ktorí sa aj po roku 1989 nebáli prihlásiť ku ľavici a marxistickým myšlienkam. Umelkyňa Mária Kráľovičová bola jednou z mála herečiek, ktorú ste napr. mohli stretávať aj na komunistických 1. májových zhromaždeniach Sviatku práce v Bratislave a ďalších ľavicových akciách aj v týchto rokoch.
Odišla prvá dáma slovenského herectva. S jej odchodom zhasína aj celá jedna herecká generácia a myslím, že nebudem preháňať, ak dodám, že aj jedna kapitola slovenskej kultúry. Jej prínos do kultúry je neoceniteľný. Preto si dovolím napísať, že odišla nielen Národná umelkyňa, ale aj náš národný poklad.
Artur Bekmatov, predseda hnutia Socialisti.sk
Patrí jej veľká vďaka a uznanie. Nesmierne si vždy budeme vážiť jej postoje a statočnosť. A svet je zase o niečo pustejší…
Marína, odpočívajte v pokoji.
SK 
EN