V čom je skutočný problém vyplývajúci z darovania S-300?

Slovenská S-300 s cca 45 raketami zásadným spôsobom neovplyvní vývoj vojny na Ukrajine. Ukrajina má k dispozícii do 60 vlastných ks protiraketových systémov. Ani Rusko nás nebude teraz vnímať ako väčšieho nepriateľa v porovnaní s Poľskom, Českom, Pobaltím, či Rumunskom. Západ pumpoval a stále pumpuje na Ukrajinu zbrane. Na nepriateľskom zozname sme sa ocitli bez ohľadu na S-300 a Rusi vyhlásili, že vojenským cieľom sa stane až v prípade jeho dodávky na Ukrajinu. Na území Ukrajiny.

Ako problém by som dokonca nevidel ani to, že predstavitelia koalície otvorene klamali o zámere darovať ju. Klamali. No a? Bolo to vari prvýkrát? Klamali nám o dodržiavaní covid opatrení, klamali o transparentnosti politických personálnych zmien, klamali o férovosti verejných obstarávaní, o proticovidovej pomoci, o nedostatku financií na zvyšovanie platov pre zdravotníkov či učiteľov…v čom vlastne neklamali? A klamať nám nasledujúce dva roky budú.Problém spočíva inde.

Za prvé: S-300 sme darovali, nie prenajali, nie predali. Darovali.

Za druhé: bez zabezpečenia náhrady vo vlastnej réžii.

S-300 bola totiž majetkom Slovenska, jeho ozbrojených síl. A údajná náhrada – 4 batérie systému Patriot patria Nemecku, Holandsku a USA. Teraz naše nebo chránia systémy, ktoré nie sú našim majetkom, a tým pádom nad nimi nemáme absolútnu rozhodovaciu právomoc. Jednoducho nasledujúce 2 roky sme vydaní dobrej vôli “spojencov”.

A v tom lepšom prípade si SR bude môcť – hovorí Boris Kollár – kúpiť jednu batériu. Na splátky. Krása však?

A tak nás jedno bezvýznamné politické gesto stálo niekoľko rokov neistoty a stovky miliónov eur, ktoré budeme postupne splácať pravdepodobne Američanom. Nákup jednej batérie Patriot nás môže stáť aj 1 miliardu eur.

Nie že by som chcel v tejto situácii ťahať z Ukrajiny peniaze. Mohli sme sa však správať zodpovednejšie vo vzťahu k vlastnému štátu. Napr. cenu S-300, ktorá prešla v roku 2015 modernizáciou, pripísať k dlhu Ukrajiny voči SR. A vrátiť sa k tomu v ďalekej budúcnosti. Teda na princípe, na akom dodáva Ukrajine zbrane Západ.

Alebo nám to mohli “spojenci” kompenzovať. Keď už teda sme v tom spolu. A máme byť solidárni…

Podľa kuloárnych info chcel minister Naď počas návštevy amerického ministra obrany v SR vyrokovať výmenu. Nepodarilo sa. Pre niekoho je na Ukrajine vojna, pre niekoho zase kšeft.

Artur Bekmatov
predseda hnutia Socialisti.sk