Kedy Vám naposledy zvýšili mzdu nad úroveň inflácie? Kedy naposledy ste šli do práce s radosťou a späť domov s pocitom naplnenia? Kedy naposledy ste mali pocit, že máte nad vlastným životom kontrolu? Zamestnávatelia na nás šetria, na pracovisku sme otrokmi v moci nevolených despotov, naše osudy sú vydané napospas trhu a jeho krízam. Vlastníme toho čoraz menej: dom patrí cez hypotéku banke, auto je na lízing, ešte aj filmy a knihy si len prenajímame – a západné trendy ukazujú, že sa to bude iba zhoršovať. Nadôvažok nás tento moloch kapitalizmu ťahá do pekiel imperialistických vojen a klimatického rozvratu.

Kapitalizmus je ekonomicko-politický celok založený na reprodukcii kapitálu – reinvestovanej hodnoty, ktorá bola odcudzená pracujúcim vďaka súkromnému vlastníctvu prostriedkov výroby (fabrík, nástrojov, infraštruktúry, informácií). Ekonomická činnosť je dominovaná zovšeobecnenou komoditnou výrobou, t.j. hlavným cieľom výroby je výroba a predaj tovaru. Hodnota tejto práce je sčasti privlastnená súkromným majiteľom prostriedkov výroby a teda aj tovaru, sčasti kompenzovaná mzdou – ľudia práce sú tak závislí na námezdnej práci. Kapitalizmus sa teda vyznačuje troma znakmi: súkromným vlastníctvom (a teda i existenciou tried majiteľov-kapitalistov a pracujúcich), zovšeobecnenou komoditnou výrobou a námezdnou prácou.

Kapitalizmus možno teda prekonať iba útokom na tieto tri piliere – socializmus teda zákonite musí usilovať o nahradenie súkromného (nie osobného) vlastníctva vlastníctvom verejným (družstevným, obecným, krajským, štátnym), k dekomodifikácii produktov práce a k zrušeniu cirkulácie a akumulácii peňazí súkromníkmi.

Kapitalizmus je v súčasnosti dominovaný monopolmy, čo síce posilňuje úlohu plánovania v rámci podnikov, no trh je naďalej dominantným prerozdeľovacím mechanizmom. Trh, regulovaný či deregulovaný, spôsobuje iracionálne prerozdeľovanie zdrojov a výrobkov, prevažne na základe kúpnej sily, nie na základe maximalizácie uspokojenia potrieb. Toto správanie trhu nie je limitované len na kapitalizmus, ale aj na socialistické ekonomiky (najvypuklejšia bola táto nerovnomernosť v socialistickej Juhoslávii, ktorá viedla k jej destabilizácii). Trh vedie k akumulácii zdrojov zo svojej podstaty – toto bolo potvrdené aj ekonomickými modelmi, no i historickou skúsenosťou s tendenciou kapitalizmu k monopolizácii. Preto sa od trhu treba odkláňať smerom k moderne riadenému hospodárstvu.