Vybavenie z 90. či 80. rokov je úplne bežné. Na Slovensku sú stanice, kde sa dodnes používajú petrolejky a na kúrenie si musia zamestnanci sami zaobstarať drevo z lesa. Jazdíte na opotrebovaných lokomotívach, často po úsekoch v havarijnom stave. To najlepšie, na čo sa manažment zmohol, je obmedzenie rýchlosti na týchto úsekoch na 5 km/h. Všetko to má dopad na bezpečnosť cestujúcich, za ktorých máte zodpovednosť vy ako zamestnanec. „Dnes už nemusíme ísť do štrajku. Stačí, aby sme robili len to, čo máme v náplni práce a železnice zostanú paralyzované.“
Železničiari hája aj naše záujmy. Sme cestujúci. Sme rodičia detí, ktoré cestujú vlakom do škôl. Sme zástancovia ekologických foriem dopravy (a tá železničná je najčistejšia), sme vlastenci, ktorí chcú byť hrdí na svoj štát. A hrdosť v tomto prípade vzbudzuje perfektne fungujúci systém, nie nálepka „národného“ dopravcu na mašine, ktorá ešte pamätá august 1968.
Socialisti.sk prišli podporiť zhromaždenie pred košickú železničnú stanicu a protestné turné s nimi absolvujeme aj vo Zvolene, Žiline a Bratislave.
EN 
SK