Zuzana Dolinková nedávno opäť ovládla správy odvolaním svojho povereného riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Oficiálny dôvod sú pokračujúce straty poisťovne, aj keď pri súčasnej ministerke je to ťažko uveriteľné. Odborné rozhodnutia idú od začiatku jej garnitúry bokom, aby mohli byť na pozície šéfov nemocníc i úradov dosádzaní ľudia prikyvujúci „áno“. Či sa pani ministerka na terajšom riaditeľovi VŠZP v tomto popálila a hľadá lepšieho prikyvovača je momentálne otázne.
Pravdou však je, že stratovosť VŠZP je v súčasnom nastavení ekonomiky problém. Kto v kapitalizme nie je ziskový, je na odstrel, a to platí od startupov až po strategické podniky. Ako sa teda stalo, že súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union môžu vyplácať svojim akcionárom desiatky miliónov eur v nezaslúžených dividendách, zatiaľ čo štátna poisťovna bojuje o prežitie?
(NE)SLOBODNÝ TRH
Doteraz VŠZP prakticky dotovala súkromné zdravotné poisťovne. Dialo sa to vďaka absurdnému trhovému vyjednávaniu cien za úkony, kedy jeden lekár mohol za tú istú prácu dostať od troch zdravotných poisťovní tri rôzne platby. Dokonca ak má lekár viacero špecializácií, môže za rovnaký alebo veľmi podobný úkon dostať od jednej poisťovne dve rôzne platby, pretože na každú špecializáciu má samostatnú zmluvu. A ako to v kapitalizme chodí, súkromné poisťovne si vyjednali čo najnižšie ceny, aby maximalizovali zisk. Tieto ceny sa však stali tak nepostačujúcimi pre základný chod nemocníc, že štátna poisťovňa musela výrazne nafúknuť svoje vlastné platby za jednotlivé úkony. Znamená to, že ak za jeden úkon potrebovala nemocnica dostať 30€ a súkromné poisťovne si vyjednali 20€, tak VŠZP nemala inú možnosť len dieru doplniť a zaplatiť 40€. Hlavný rozdiel je v tom, že súkromným poisťovniam absolútne nezáleží na tom, ako sa finančne darí štátnym nemocniciam a či majú dostatok peňazí na potrebné vybavenie. Zisk je prvoradý.
Od začiatku roka sa zavádza systém DRG. Ako posledná krajina EÚ sme sa tak pridali k systému, ktorý systematizuje platby za úkony v nemocniciach. Pacienti sú v DRG zaraďovaní do skupín podľa diagnóz a ďalších faktorov. Podobní pacienti sú v jednej skupine a platby sú pevne stanovené. Zvyšuje sa tým tak transparentnosť a monitorovanie hospodárenia nemocníc. Systém má aj svoje nevýhody, ktoré sa zvyknú prejavovať najmä v súkromných nemocniciach – horšie prípady sú odkláňané do štátnych nemocníc a ponechávajú si ľahšie, pretože je to ziskovejšie. Jeho implementácia je náročná a môže potrvať aj roky, ale ak je potrebný lepší dohľad nad financiami v zdravotníctve, je to dobrá cesta.
DRG však zrejme nebude stačiť. VŠZP platila (najmä po covide) o desiatky miliónov eur viac než ostatné poisťovne zdravotníckym laboratóriám. Jednak je na vine kartel laboratórií, ktorý si môže vo vyjednávaní diktovať podmienky. Zároveň však boli počas covidu chybne navýšené limity výdavkov, vďaka čomu si môžu laboratóriá účtovať oveľa viac výkonov ako v minulosti (resp. sa nemusí tak pozerať na potrebnosť toho-ktorého výkonu).
SOCIALIZMUS JE JEDINÁ CESTA
Ak sa chceme hrať na slobodnú trhovú ekonomiku, nech sa páči. Nech skrachuje Dôvera aj Union a VŠZP sa konečne zbaví tejto olovenej gule, ktorá ju iba brzdí. Nech slobodne vyjednáva s jednotlivými laboratóriami miesto toho, aby bola šikanovaná do nafúknutých platieb. Ani toto však problém skutočne nevyrieši.
Mať jedinú, jednotnú, štátnu zdravotnú poisťovňu, bude dobrý začiatok. Nebude existovať pre zisk, ale pre čo najlepšiu zdravotnú starostlivosť. Stále to však bude znamenať pre bežných pracujúcich vysoké odvody. Takýto spôsob uhrádzania je príznačný pre kapitalistickú ekonomiku, kedy je drvivá časť ekonomiky v súkromných rukách a štát je financovaný zo zaťažujúcich daní pracujúcich.
Prechod k socialistickej ekonomike bude znamenať prechod súkromných firiem pod správu štátu. Využítím nových technológií, umelej inteligencie, zvýšenou produktivitou spôsobenou skrátením pracovného týždňa a vertikálnou a horizontálnou integráciou trhu sa maximalizuje efektivita štátnych podnikov. Zamestnanci budú môcť dostávať dôstojnejšie mzdy, zatiaľ čo štátu bude odtekať nadhodnota (ktorá by obyčajne išla do vrecka akcionárov/majiteľa firmy vo forme zisku). Cez túto nadhodnotu/zisk bude môcť štát výrazne zvýšiť financovanie zdravotníctva. Pracujúci nebudú musieť odvádzať tak vysoké sumy na nemocenské či v daniach. Nejde o čarovný trik či planý marxistický výmysel, ale o základné ekonomické princípy.
Jadro našich problémov so zdravotníctvom spočíva v kapitalizme, ktorý spôsobuje nedostatok financií, pochybné kšeftovanie, nízke mzdy, nepostačujúcu kvalitu vzdelávania a ostatné problémy. Pokým sa budeme tváriť, že tento systém je to najlepšie, čo dokážeme, dovtedy sa budeme zbytočne trápiť.
Pre viac informácií odporúčam sledovať prácu Lekárskeho odborového združenia (predovšetkým Memorandum dohodnuté s vládou v roku 2022, ktoré je súčasnou ministerkou porušované), Útvaru hodnoty za peniaze či Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (pokým nebude úplne prehnitý dosadencami Penty).
.
.
Jakub Rendvanský, tajomník trenčianskej krajskej rady
EN 
SK