Nedopečená reforma RTVS národniarov

Sloboda médií mi nie je ľahostajná, ale keď sa pozrieme na súčasný stav médií, veľa ilúzií nám už nezostáva. Nový zákon o RTVS je “šikmá plošina” a sama som zvedavá, aký dopad na vysielanie to bude mať. Zároveň mi to príde dosť naivné, ale vôbec neprekvapujúce, že prichádzajú protesty z istej časti spoločnosti proti tomuto kroku súčasnej vlády (musím podotknúť, že opäť sa šíria petície atď., bez kontextu a vlastných detailov toho, proti čomu vlastne naozaj protestujú, ale na to sme si už zvykli). Médiá, a už vôbec nie tie slovenské, nie sú nezávislé ani objektívne, myslím si aj preto, že či vláda bude do vysielania zasahovať alebo nie, neodrazí sa to na kvalite vysielania, ale skôr na ideologickom zafarbení názorov v redakcii. Toto nie je boj, ako to predstavujú progresívci, nezávislé médiá vs štátom riadené médiá. Tu je to súboj médií riadených korporáciami a inými záujmovými skupinami vs štát. Takže nové zriadenie RTVS ma zo stoličky nezdvíha, pretože skutočne vyriešiť situáciu s médiami si vyžaduje oveľa radikálnejší postup. Až na jeden bod. Vadí mi zámer zdvihnúť reklamný strop, preto aby RTVS bola viac zisková. Toto je veľmi nesprávny krok a “rýchlopečené” riešenie bez akejkoľvek kreativity, alebo známky toho, že na kvalite vysielania tvorcom tohto zákona naozaj záleží.

Po prvé, ľudia nechcú viac reklamy! Reklama je všade. Je vtkaná do našej osobnej komunikácie vždy, keď používame sociálne médiá. Vo verejnom priestore, kde máme len malú možnosť výberu, kam sa pozrieme, všade sú invazívne reklamy a objavujú sa bez nášho súhlasu. A trend digitálnych bilbordov nás tomu vystavuje ešte viac. Niektoré veľké spoločnosti sa dokonca chvália tým, aké “neprehliadnuteľné” sú digitálne obrazovky na rušných cestách, ktoré “zaujmú publikum”, keď by vodiči mali radšej sledovať cestu. A pokiaľ ide o reklamy v televízii, z vysielania plného reklám vyšlo nové konštatovanie, ľudia teraz hovoria, že skôr sledujú reklamy s nejakým programom pomedzi, než naopak.

Po druhé, reklama funguje tak, že sa vám dostane pod kožu a prináša nové myšlienky bez toho, aby obťažovala vaše vedomie. Vedecké výskumy ukazujú, že ak sú ľudia vystavení reklame, “prijímajú” materialistické hodnoty a ciele, ktoré reklama podporuje. V dôsledku toho vykazujú nižšiu úroveň osobnej pohody, zažívajú konflikty vo vzťahoch, menej sa zapájajú do pozitívneho sociálneho správania a pociťujú škodlivé účinky na štúdium a prácu. Dôležité je, že čím viac ľudia uprednostňujú materialistické hodnoty a ciele, tým menej prijímajú pozitívne postoje k životnému prostrediu – a tým je pravdepodobnejšie, že sa budú správať poškodzujúcim spôsobom. Takisto, reklama zohráva poprednú úlohu pri navádzaní k nadmernej spotrebe tovarov, ktorá je úplne neudržateľná a vedie k ekologickej katastrofe.

V neposlednom rade musím podotknúť, že reklama zároveň predstavuje ďalší level “cenzúry” alebo tzv. filter mediálneho obsahu, keďže médium sa stáva závislé na zdrojoch, ktoré reklama predstavuje, inzerenti teda môžu teda taktiež zasahovať do obsahu vysielania.

Preto navrhujem, aby sa miesto zvyšovania reklamného stropu zvážili iné stratégie zvyšovania príjmov RTVS. Napríklad zlepšenie kvality obsahu vysielania by mohlo pritiahnuť viac divákov a tým aj zvýšiť príjmy z predaja reklamného času bez potreby zvyšovať jeho objem. Partnerstvá s kreatívnymi odvetviami a podpora lokálnych umelcov a tvorcov by mohli priniesť oživenie programu a zároveň posilniť kultúrnu identitu Slovenska. A iné nápady, ktoré urobia z verejnoprávnej televízie a rozhlasu také médiá, ktoré budú ľudí intelektuálne obohacovať a nie ochudobňovať ako to vidíme teraz. Kľúčom k riešeniu je hľadanie rovnováhy medzi ziskovosťou a kvalitou služby pre občanov, pričom sa zohľadňuje dlhodobý dopad na spoločnosť a životné prostredie najmä v čase, keď sa pomaly ale isto rútime do technologicko-environmentálnej dystópie.

en_GBEN