Premiér Českej republiky Petr Fiala prerušil medzivládne konzultácie so slovenskou vládou. Česká vláda chce týmto dať najavo, že sa jej nepáči zahraničná politika súčasnej vlády SR.
Nie jedno pravicové novinárske a politické srdiečko zaplesalo
Hneď sme mohli vidieť plejádu článkov a vyjadrení zo strany slovenskej pravice, ako sme sa opäť stali čiernou dierou, ako sme dostali facku, ako putujeme do izolácie a podobne. Samozrejme, si jeden z hlavných zombie Dzurinda nenechal ujsť vyjadrenie, kde hovoril o facke, ktorú Slovensko dostalo od „brata“ a ako sa musí celá opozícia zamyslieť a zjednotiť. No, keby náhodou zabudli, že veď “veľký“ zjednotiteľ stále čaká…
KDHáci zase spustili o vážnom poškodzovaní štátnych záujmov, tak my len želáme, aby ich dôvera v spoločnosti začala kopírovať tú, ktorú aktuálne vykazuje ich v českej vláde ideový najbližší spojenec KDU-ČSL, ktorá je podľa posledného prieskumu na úrovni 2,7 percent. Tí museli pri tých preferenciách asi riadne poškodiť práve tie české štátne záujmy – odporúčam KDHákom začať u svojich „kamošov“.
Úsmevné bolo počúvať slová Matoviča o izolácii Slovenska, de facto, z politickej izolácie… No samozrejme sa nechal počuť aj Valášek, ktorého prejav mi príde rovnaký, ako keď si pustím videá s celosvetovo populárnou malou štekajúcou čivavou Niky.
Michal Šimečka nie je Slovensko, ako Česká republika nie je Fiala
Michal Šimečka spustil, že sme opäť čiernou dierou na mape Európy, ako to bol najhorší moment od vzniku republík, no najviac dojalo asi toto: “Je to vláda s najslabšou väčšinou a ani zďaleka nereprezentuje názory väčšiny ľudí na Slovensku,” a ako bude v Prahe partnerom tlmočiť jasné proeurópske a demokratické hodnoty množstva ľudí na Slovensku a že Slovensko nie je ani premiér Fico, ani šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.
K tomu sa mi cnie dodať, keď už pôjde Šimečka za tými “partnermi“ na vysvetľovanie, že aktuálne pravicovú vládu piatich strán v Českej republike podporuje zhruba 38% obyvateľov Českej republiky, to na margo, keď už porovnáva, kto má aký politický výtlak a kto predstavuje tú názorovú väčšinu. A teda doplňujem, že tak ako spomínal, že Slovensko nie je ani Fico a Blanár, tak dopĺňam, že ním nie je ani Šimečka, či Valášek a Česká republika nie je Fiala, Černochová, Lipavský, či Dvořák.
Aj Korčok sa vyjadril v rovnakom duchu, že ide o bezprecedentný krok a plnú zodpovednosť za zhoršenie vzťahov s Českom nesie slovenská strana, vcelku zaujímavý postoj človeka, ktorý sa chce uchádzať o prezidentský post, na ktorom by mal obhajovať záujmy politicky a ideologicky rôznorodého obyvateľstva SR a nepritakávať ideovým postojom vlády iného štátu…
Slovenskej pravici samozrejme vyhovuje krok českej vlády, lebo sú to ich ideoví kamaráti, ktorí im týmto poskytli nový politický arzenál, no je až desivé, že sú ochotní pritakávať českej vláde tak slepo a hádzať vinu len na slovenskú stranu, že nám tým jasne ukazujú, že Slovensko podľa nich má vlastne držať hubu a krok a robiť len to, čo nám naordinujú z vonka.
Na druhej strane nijak nepreceňujem dnešnú slovenskú vládu, ktorá navonok veľakrát hrá niečo smerom k svojmu domácemu publiku, no realita je niekde inde. Kapitalizmus ich všetkých spája.
Keď sa vynucuje “správnosť názorov”
Rôzne vlády majú rôzne postoje, ide však o to, že aj keď sa nemusia vo všetkom zhodnúť, stretávanie a vzájomné rokovania boli vždy a aj budú prospešným nástrojom vzájomných kontaktov. Keď sa nediskutuje, nepolemizuje, nerokuje, tak sa to vždy negatívne odzrkadľuje na vzájomných vzťahoch.
Česká vláda prerušením vzájomných konzultácií so slovenskou vládou tak nerobí žiadne správne gesto, ktorému treba zatlieskať a oceňovať ho, ako sa predviedli slovenské pravicové média a politické strany a politici, ale odsúdiť a to nie z pozície nejakého fanúšika tejto vlády, ale z pozície odsúdenia toho, že keď nebudeš kopírovať to čo ja, tak sa s tebou nerozprávam, ale takto vecne kritická diskusia nefunguje a vo svete geopolitickej rôznorodosti, do vzájomných vzťahov nič dobré neprináša.
Verím, že tento krok českej vlády sa stretne s veľkou nevôľou českého obyvateľstva, nakoľko je to práve česká vláda, ktorá týmto narúša našu vzájomnosť.
Nie je agresor, ako agresor, alebo vojna, ako vojna…
Je tiež tragikomické, že práve česká vláda sa hrá na moralizátora a pritom jej zahraničná politika je jedno veľké pokrytectvo. So slovenskou vládou prerušuje rokovania kvôli stretnutiu Blanára s Lavrovom a odlišných postojoch na vojnu na Ukrajine, no izraelskú vládu, ktorá vybombardovala Gazu tak, že sa na to nechytá ani devastácia Drážďan počas Druhej svetovej vojny, vyvraždila vyše 30-tisíc Palestínčanov (z toho okolo 20-tisíc žien, detí a seniorov), českí vládni zástupcovia navštevujú s otvorenou náručou a ubezpečujú, ako bude Česká republika vždy neochvejne stáť za Izraelom. Budu blejt, velebnosti…
Ono, stretávať sa s predstaviteľmi krajne pravicovej vlády Izraela a ďalších vlád, ktoré veselo vraždia civilistov, vrhajú sa do vojnových šialenstiev je ok (však lebo spojenci), no stretnúť sa s predstaviteľmi Ruska je už za čiarou? Prečo teda nie je česká vláda tak principiálna aj pri stretávaní sa s ďalšími zástupcami štátov, ktoré majú krvavé ruky, no lebo nie je vojna ako vojna a nie je agresor ako agresor. Hlavne keď je to môj agresor.
Prečo dialóg a rokovania o uzavretí mieru pri iných konfliktoch je podporovaný a žiaduci a pri tých iných je zakázaný. Vzájomné rokovania boli vždy prospešné a po druhé, stretnutie a rokovanie neznamená súhlas s agresiou, ale hľadanie riešení, k čomu skôr, alebo neskôr pri vojne na Ukrajine bude musieť dôjsť a to čím skôr, aby sa to nezmyslené krvavé šialenstvo skončilo a to aj s vedomím, že Rusko tu hrá rolu agresora.
Prístup českej vlády k dvom agresiám: Ukrajina verzus palestínska Gaza
Česká vláda uplatňuje čo najtvrdší postup voči Rusku, za jeho agresiu na Ukrajine. V otázke Izraela v palestínskej Gaze, však stojí na strane izraelskej agresie.
Česká vláda hovorí o množstve zabitých civilistov na Ukrajine, no povraždenie vyše 30-tisíc Palestínčanov izraelskou armádou im akosi veľmi neprekáža.
Česká vláda hovorí o veľkých materiálnych škodách na Ukrajine, no nijak neprotestuje proti tomu, že už okolo 80% všetkých budov, bytov, škôl, nemocníc, úradov, elektrárni, verejných budov v Gaze je buď zničených, alebo vážne poškodených.
Česká vláda uplatňuje rôzne zbrojné embargá a sankcie voči Rusku, no Izrael bezvýhradne podporuje vo všetkých sférach a Izrael sa nemusí obávať, že by nejaké zbrane z Českej republiky nedorazili…
Česká vláda chodí na Ukrajinu navštevovať zranených civilistov, to isté však už nevidíte pri Palestíne, kde robí pravý opak, navštevuje zranených okupačných izraelských vojakov a vyše 80-tisíc zranených Palestínčanov majú hlboko.
Česká vláda pravidelne hlasuje na pôde OSN za odsúdenie agresie Ruska voči Ukrajine a okamžitému ukončeniu bojov z ruskej strany a stiahnutie sa z územia Ukrajiny, no pri rezolúciách o okamžitom zastavení bojov zo strany Izraela v Gaze, hlasuje ako jedna z mála krajín popri USA proti prímeriu a oddane podporuje Izrael v ich krvavom ničení Gazy a proti ich stiahnutiu.
Česká ministerka obrany Černochová dokonca vyhlasovala, že Česká republika by mala opustiť OSN v reakcii na to, že nesúhlasila s rezolúciou OSN, ktorá vyzýva na okamžité prímerie v Gaze.
Česká vláda vo veľkom podporuje utečencov z Ukrajiny, no pre vyše 2 milióny utečencov v Gaze, ktorí už nemajú domov a ktorí už reálne začínajú čeliť hladomoru, majú jasnú odpoveď, ako stoja za Izraelom a ako má Izrael právo na obranu atď., no Palestínčanom to isté právo na obranu upierajú.
Česká a mnohé ďalšie vlády sa takto správajú aj pri množstve ďalších vojenských konfliktov. Uplatňujú jasnú formulku, agresia môjho spojenca (alebo spojenca veľmoci, ktorej som bezvýhradne podriadený) nie je agresiou, vraždenie a zločiny sú zrazu nutnou obranou a za civilné obete samozrejme môže druhá strana, lebo.
A títo nám idú vštepovať hodnoty.
Miroslav Pomajdík
podpredseda hnutia Socialisti.sk