Ako kapitalizmus bojkotuje úsilie o udržateľný priemysel: príbeh Renewcellu a priemyslu rýchlej módy

V uplynulom týždni zasiahli svet udržateľnej módy správy o krachu spoločnosti Renewcell. Spoločnosť Renewcell, založená v roku 2012, no začala oficiálne operácie v roku 2022, so sídlom vo Švédsku, predstavila prelomovú patentovanú technológiu, ktorá dokáže recyklovať celulózový textilný odpad – vrátane vyradených bavlnených odevov a zvyškov z výroby – na nový materiál známy ako cirkulóza. Táto inovácia bola podporená Európskou Komisiou a strategicky zosúladená a podporená so širšou ambíciou Európskej únie prijať obehové hospodárstvo (alebo cirkulárnu ekonomiku) a znamenala významný krok smerom k udržateľnosti v móde. Okrem toho v roku 2021 Európska investičná banka podpísala so švédskou spoločnosťou Renewcell úverovú zmluvu až do výšky 30,75 milióna eur na financovanie inovatívneho projektu v rámci európskej iniciatívy obehového hospodárstva.

Udržateľnosť a ekologický dopad módneho priemyslu

Módny priemysel je veľkým environmentálnym stresorom, ktorý predstavuje 10 % celosvetovej uhlíkovej stopy – čo zodpovedá uhlíkovej stope celej Európskej únie. Významne vyčerpáva vodné zdroje, znečisťuje rieky a potoky a ročne smeruje 85 % textilu na skládky (napríklad Ghana stala smetiskom rýchlej módy, domáci teraz volajú oblasti zaplavené textíliami z Globálneho severu aj “jama smrti”). Okrem toho sa pri praní odevov uvoľňuje do oceánov približne 500 000 ton mikrovlákien ročne, čo zodpovedá znečisteniu z 50 miliárd plastových fliaš. V správe spoločnosti Quantis International za rok 2018 sa za hlavné faktory, ktoré prispievajú k vplyvu odvetvia na životné prostredie, označili farbenie a konečná úprava (36 %), príprava priadze (28 %) a výroba vlákien (15 %). Výroba vlákien, najmä prostredníctvom pestovania bavlny, je taktiež známa svojim značným vplyvom na odber sladkej vody a degradáciu ekosystému, zatiaľ čo ostatné fázy sú neekologické pre ich vysokú spotrebu energie z fosílnych palív, čo vedie k značnému vyčerpávaniu neobnoviteľných zdrojov.

Pláž v Ghane znečistená textíliami z Európy a Veľkej Británie
Cirkulárna ekonomika v EÚ

Cieľom koncepcie cirkulárnej ekonomiky, ktorá je ústredným prvkom Akčného plánu cirkulárnej ekonomiky Európskej komisie prijatého v marci 2020 ako súčasť Európskej Zelenej Dohody (Green Deal), je zmierniť zaťaženie prírodných zdrojov a zároveň podporiť udržateľný rast a zamestnanosť. Táto iniciatíva je založená na predpoklade tranzície, na udržateľnejší model, ktorý má nielen podporovať cieľ EÚ v oblasti klimatickej neutrality do roku 2050 a boj proti strate biodiverzity, ale zároveň sľubuje spotrebiteľom prístup k trvácnejším, opraviteľným a recyklovateľným vysokokvalitným výrobkom za dostupné ceny, spolu s inovatívnymi službami a novými pracovnými miestami.

Neočakávaný bankrot spoločnosti Renewcell len niečo vyše roka po spustení jej hlavného recyklačného závodu – prvého svojho druhu, ktorý ponúka komerčné riešenie na 100 % recykláciu textilu – však vyvoláva kritické otázky. Napriek počiatočným úspechom, vrátane partnerstva s H&M a sľubovanej investície od spoločnosti Inditex, materskej spoločnosti Zara, do recyklovaného bavlneného odpadu, spoločnosť Renewcell do novembra 2023 oznámila nedostatok objednávok. Tento nedostatok podpory projektov ako tentoje možno vidieť v celom odvetví. Nedostatočný prístup k financovaniu je kľúčovou prekážkou mnohých riešení v oblasti udržateľnosti, ako sú inovácie materiálov a dekarbonizácia dodávateľského reťazca, pričom značky sa nedokážu zaviazať k ich dlhodobému financovaniu. A pokiaľ hovorím o “nedostatočnom prístupe k financovaniu” mám na mysli neochotu značiek a módnych koncernov akceptovať minimálne zvýšenie nákladov na produkciu, ktorá vyplýva z udržateľných postupov. Túto neochotu môžme považovať aj ako symptóm kapitalistického systému, ktorý vždy uprednostňuje zisk pred akýmikoľvek inými cieľmi.

Príbeh o neúspechu spoločnosti Renewcell nie je izolovaný a ani prvý tohto druhu a poukazuje na hlbší problém v rámci prístupu módneho priemyslu k udržateľnosti. Napriek verejným záväzkom k environmentálnym cieľom existuje výrazná medzera medzi rétorikou priemyslu a skutočnom pokroku pri dosahovaní kľúčových ukazovateľov, ako je znižovanie emisií, spravodlivé mzdy a znižovanie odpadu a nadprodukcie. Záľuba tohto odvetvia v limitovaných alebo občasných kolekciách, ktoré sú vyrobené ekologickejšie, bez integrácie týchto postupov vo veľkom meradle bráni celoplošnému zapracovaniu inovatívnych materiálov a udržateľných výrobných procesov do ich biznis modelu. Bankrot spoločnosti Renewcell, ktorý ich CEO označil za “smutný deň pre životné prostredie”, zdôrazňuje pomalé tempo zmien v módnom priemysle a nedostatok vedúceho postavenia v oblasti udržateľnosti.

Vyhodený odpad z odevov je roztrúsený po Starej Fadame, najväčšej neformálnej usadlosti v Accre, v hlavnom meste Ghany.

Tieto výzvy odrážajú širšie napätie medzi environmentálnou udržateľnosťou a motívmi kapitalizmu. Kapitalizmus je vo svojej podstate iracionálny systém, pretože honba za ziskom s vylúčením všetkých ostatných aspektov vedie ku katastrofám, ako je napríklad klimatická kríza. Napriek snahám Európskej únie o podporu ekologickejšieho hospodárstva prostredníctvom iniciatív, ako je napríklad Zelená dohoda, prevládajúca kapitalistická logika často podkopáva tieto snahy a udržiava degradáciu životného prostredia. Tento cyklus inovácií potláčaných hospodárskymi záujmami zdôrazňuje naliehavú potrebu prehodnotenia priorít a naznačuje, že skutočný environmentálny pokrok si môže vyžadovať zásadnú zmenu hospodárskych systémov, ktoré riadia naše priemyselné odvetvia a spoločnosti. Jedným takýmto riešením je napríklad ekosocializmus. Podstatou ekosocializmu je myšlienka demokratického ekologického plánovania, v ktorom o hospodárstve rozhoduje samotné obyvateľstvo a nie trh. Táto vízia je v zásadnom rozpore s myšlienkou súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov a plánovacieho procesu. Na zabezpečenie investícií a technologického pokroku v prospech spoločného dobra sa musí kontrola presunúť zo súkromných bánk a kapitalistických firiem do verejnej sféry. Následne to bude celá spoločnosť a nie malá skupina vlastníkov majetku alebo technokratická elita, kto bude demokraticky prijímať kľúčové rozhodnutia o tom, ktoré výrobné spôsoby uprednostniť a ako rozdeliť zdroje na vzdelávanie, zdravotníctvo a kultúru.

en_GBEN