Keď v meste Krompachy tiekla robotnícka krv

Počas Krompašskej vzbury z 21. februára 1921 povolali štátne zložky na pacifikáciu robotníkov četníctvo, ktoré spustilo do protestujúcich paľbu. Jej výsledkom bolo zabitie 4 robotníkov a 15 ďalších utrpelo ťažké zranenia. Mnoho ďalších ľudí utrpelo ľahké zranenia a väčšina ľudí bola trafená do chrbta.

Štátne orgány potom zatkli 64 robotníkov a mnohí z nich putovali na niekoľko rokov do väzenia. V roku 1923 bola fabrika demontovaná a o prácu prišlo 2 200 ľudí, čo malo za následok obrovskú vlnu chudoby, úpadku, vysťahovalectva a drastického zníženia počtu obyvateľov v Krompachoch.

O prvej Československej (kapitalistickej) republike sa dnes hovorí iba v superlatívoch, neučí sa o biede pracujúcich, o veľkej vlne vysťahovalectva, hladových dolinách, neučí sa o streľbe do štrajkujúcich a protestujúcich, ktoré si počas 1. ČSR vyžiadali odhadom medzi 200 až 300 obetí, ďalšie stovky ťažko ranených, tisíce väznených a prenasledovaných, neučí sa o perzekúcii politicky aktívnych robotníkov, cenzúre atď.

Je naozaj schizofrenické, keď niekto bez mihnutia oka dokáže vyrátať obete “komunizmu“ a na druhej strane odmietne uznať obete kapitalizmu. Keď sa riadi formulkou, čo socialistický režim, to pripočítanie ku súhrnnému počtu obetí “komunizmu“, tak to isté musí aplikovať aj na druhej strane, čo kapitalistický režim, to počet obetí kapitalizmu, ale ako vidíme táto formulka u nich neplatí. O akej spravodlivosti sa to bavíme, či napr. postrieľaní robotníci počas štrajkov v 1. ČSR sú tiež obeťami komunizmu?

Za socializmu sa mesto Krompachy začalo vzmáhať. Pôsobilo tu viacero významných podnikov, spomeňme Kovohuty Krompachy, či SEZ Krompachy Závody zamestnávali niekoľko tisíc ľudí, čo sa odzrkadlilo aj v pribúdaní obyvateľstva. V roku 1950 malo mesto niečo nad 3 700 obyvateľov a v roku 1989 to bolo už skoro 8 300 obyvateľov.

Po páde socializmu nastali v Krompachoch ťažké časy. Podniky krachovali, z pýchy nášho hospodárstva ostali len ruiny, ľudia prišli o prácu a mesto začalo upadať. Krompašská tragédia v kapitalizme naďalej pokračuje, túto hladovú dolinu opustil už aj Panasonic a stovky ľudí tak prišlo o prácu.

Dosť bolo nízkych platov, z ktorých nedokážeme uživiť naše rodiny

Dnes sa náš (kapitalistický) štát úplne vykašlal na vytváranie vlastných podnikov, privatizuje posledné majetky v rukách štátu. Predhadzujeme našich pracujúcich, ako lacnú pracovnú silu pre nadnárodné korporácie.

Socialisti.sk tak ako v minulosti, tak aj teraz, plne podporujú požiadavky odborov na zvyšovanie platov a odkazujeme pracujúcim, aby sa nedali zastrašiť, aby neustúpili od svojich požiadaviek a išli aj do ostrých štrajkov, tak ako sa to odohralo napr. vo Volkswagene.

Dosť bolo lacnej pracovnej sily. Pracujúci sa musia začať v oveľa väčšej miere angažovať v odboroch a tam kde nie sú, začať ich zakladať. Pracujúci na Slovensku si musia tiež uvedomiť, že sa musia za seba postaviť, že sa nesmú nechať rozoštvať medzi sebou a vždy sa podporiť, keď niekde vypukne štrajk.

Veľké množstvo našich pracujúcich pracuje v otrasných podmienkach a za otrasné mzdy. Celý tento kapitalistický systém je jedna fraška, na jednej strane máte vraj možnosť výberu, môžete dať výpoveď…

To sa ale ťažko uskutočňuje v regiónoch ako sú Gelnica, Stropkov, Kežmarok, Krompachy, Stará Ľubovňa, Revúca, Rimavská Sobota, Vranov nad Topľou, Spišská Nová Ves atď. Vezmime si len príklad vranovských šičiek, ktoré pracovali za mzdy okolo 300€, napriek tomu, že majiteľ mal daňové prázdniny a 800 tisícovú dotáciu!

Zároveň však treba dodať, že nejdeme len cestou boja za vyššie platy, ale aj politickou cestou boja proti kapitalizmu, kde sú pracujúci po celom svete len nástrojom k zisku pre pár najbohatších ľudí.

V histórii to vždy fungovalo tak, že to čo si pracujúci nevydobyli sami, nikdy nedostali. História je plná príkladov bojov pracujúcej triedy, kedy sa štátna moc a kapitalisti neštítili použiť akékoľvek násilie a represiu a veľa pracujúcich bolo aj chladnokrvne pozabíjaných.

Naozaj máte stále pocit, že kapitalizmus je ten pravý spravodlivý systém, ktorý praje väčšine spoločnosti? Oni astronomicky bohatnú a my stále klesáme, alebo sa držíme na štandardne zlej úrovni…

Ako môžeme naďalej trpieť toto poddanstvo? Veď úzka svetová oligarchia disponuje takým množstvom prostriedkov, že už im nekonkuruje ani väčšina štátov sveta!

Socialisti.sk, vždy na strane pracujúcich!

Miroslav Pomajdík
podpredseda Socialisti.sk

en_GBEN