Na Slovensku korupcia nie je, dozvedali sme sa v nedávnej minulosti. Zľudovel výraz “skutok sa nestal.”
V ešte nedávnejšej minulosti sme sa ale dozvedeli, že nejaká korupcia tu predsa len bola, asi je a asi aj bude, lebo tak je to vlastne všade. Je, to nemožno poprieť, aj keď na Slovensku sa to popierať dlho dalo. No dobre, keď už sa ukázalo, že nejaká korupcia je aj na Slovensku, tak sa dozvedáme, že “na Slovensku máme extrémne drakonické tresty za ekonomickú trestnú činnosť”.
Aha. Jasné, mali sme tu drakonické tresty na niečo, o čom sme hovorili, že to tu nemáme, ale keď už vieme, že to tu predsa len máme, tak s tým treba niečo urobiť. Správne, znížiť drakonické tresty, to dá rozum! Znížiť premlčaciu dobu skutkov, ktoré sa nestali, ale ak sa náhodou aj raz príde na to, že sa predsa len stali, tak aby to už bolo dostatočne dávno na to, aby sme tým museli zaťažovať, už aj tak dosť traumatizovanú spoločnosť, ktorá má úplne iné priority a “národnoštátne” záujmy.
To dá rozum, že na niečo o čom sme vôbec nevedeli že tu máme, sme mali úplne v pohode drakonické tresty a teraz keď už vieme, že to tu máme, tak tie drakonické tresty treba znížiť. Ono by ich vôbec nebolo treba znižovať, mohli by zostať rovnako drakonické aj ďalších dvadsať rokov, keby…. Zase správne, keby sme nezistili, že tu máme aj tie skutky, pre ktoré sú tieto tresty určené… Také jednoduché…
Teraz trochu vážnejšie (nie že by to doteraz nebolo dosť vážne).
Korupcia a vôbec ekonomická trestná činnosť je jedným zo základných sprievodných javov triedne rozdelenej spoločnosti. V spoločnosti, kde medzi spoločenskými vrstvami (triedami) sú antagonistické, čiže nezmieriteľné, protichodné záujmy a kde ako univerzálny ekvivalent vyjadrujúci hodnotu tovarov a služieb, vystupuje platidlo vo forme peňazí, to platí pre otrokársku, feudálnu, kapitalistickú a aj socialistickú spoločnosť.
V takejto spoločnosti plnej protichodných záujmov jednotlivcov aj veľkých skupín je logické a vlastne nevyhnutné, že musí dochádzať aj k nezákonnej forme kupovania si tovaru, služby, výhody, rozsudku atď. ak má niekto na tom veľký záujem a teraz pozor, ak má k tomu aj prostriedky. To je podstatný predpoklad. Nie jediný, ale dôležitý, korumpovať sa dá aj formou poskytnutia služby, či tovaru, ale na konci je aj tak vždy konkrétny prospech.
Korupcia nie je nič iné, ako vyrovnávanie nepomeru moci a bohatstva. Tí, ktorí majú bohatstvo väčšie než moc, spoločenskú, politickú, úradnícku, sú pochopiteľne s takým stavom nespokojní a preto si formou korupcie kupujú viac moci a rôzne spoločenské, obchodné a iné zvýhodnenia tak, aby viac zodpovedali ich skutočnému bohatstvu.
Naopak tí, ktorí majú viac reálnej moci ako bohatstva, zase korupčným chovaním získavajú viac bohatstva, aby dorovnávalo ich skutočnú spoločenskú, politickú, úradnícku moc. Moc udeľovať povolenia, či zákazy, vynášať rozsudky, prideľovať zákazky atď. atď. Samozrejme v živote, tak ako všetko, je to o dosť zložitejšie, zamotanejšie, ale toto je základný charakter toho, čomu hovoríme korupcia.
Marx správne poznamenal, že právo nie je nič iné, ako vôľa panujúcej triedy povýšené na zákon.
Spoločnosť aby bola aspoň základne fungujúcou, musí mať konštituované nejaké pravidlá a mantinely, vrámci ktorých sa správanie jednotlivcov musí držať. Musí mať zákony. Sú to aj pravidlá, v rámci ktorých je povolený aj súboj jednotlivcov z radov samotnej panujúcej triedy medzi sebou a zároveň pravidlá ohraničujúce možnosti podrobenej triedy.
Kapitalistické právo sa od feudalizmu, či otrokárskej spoločnosti líši v tom, že je mu jedno kto je kapitalista a kto námezdní pracujúci, kapitalistické právo je vždy na strane vlastníka kapitálu. Kapitalistické právo vždy obhajuje vlastnícke práva (to je jeho chrbtová kosť) bez ohľadu na to, kto to je. Skrátka háji záujmy vlastníka. To je rozdiel oproti napr. feudalizmu, kde právo bolo koncipované na zvýhodňovanie vyšších stavov, ktorým prisudzovalo väčšie spoločenské práva.
Ak má niekto pocit, že v “západných” krajinách, ktoré sú aj v kapitalistických výrobných vzťahoch najrozvinutejšie je menej korupcie, či korupcia tam nie je až tak vypuklá, tak je to skôr preto, lebo tam nie je až taký veľký nesúlad medzi reálne mocnými a reálne bohatými. Nie že by nebol vôbec, to ani v kapitalizme úplne nie je možné.
Naspäť na Slovensko. Ak sa dnes hlavným “národnoštátnym” záujmom stala urýchlená novelizácia trestného práva a rýchle znižovanie “drakonických” trestov za ekonomickú kriminalitu, tak to v skutočnosti nie je nič iné, než boj znepriatelených skupín buržoázie (záujmových oligarcho-skupín) medzi sebou, o podobu nastavovania si zákonných mantinelov, čo je a čo nie je povolené a ako budú tí, ktorých chytia za nezákonnosť potrestaní.
Tak ako sme boli dlho presviedčaní, že “skutok sa nestal”, tak sme teraz presviedčaní, že “máme za ekonomickú trestnú činnosť drakonické tresty”. Pritom 99,9 percenta námezdne pracujúcich (teda tých, ktorí predávajú mesiac čo mesiac svoju pracovnú silu za mzdu a aby prežili, sú nútení robiť to zas a znova celý život, lebo jediným zdrojom ich príjmu je predaj ich vlastnej pracovnej sily) sa doteraz tieto drakonické tresty nijako netýkali. Určite si doteraz ani nevšimli, že u nás máme tzv. drakonické tresty.
Prečo? Lebo ak nepáchajú inú násilnú ekonomickú trestnú činnosť formou lúpeži, tak z titulu svojho ekonomického a spoločenského postavenia ani nemajú veľmi akú ekonomickú trestnú činnosť páchať, dokonca bez ohľadu na to, či by chceli. Dokonca aj daňové podvody veľmi aké spáchať nemajú, keď nemajú žiadny veľký majetok a aj daňové priznanie za nich väčšinou vyplní zamestnávateľ.
Teraz dám bokom otázku opodstatnenosti či neopodstatnenosti existencie špeciálnej prokuratúry. Nie som ani odborne spôsobilý sa vyjadrovať k tejto naozaj skôr odbornej téme. Podstatné, z pohľadu záujmov občana je, aby systém prokuratúry bol funkčný, ktorý dokáže zabezpečovať aspoň základné právne nároky, ktoré mu predsa len z ústavy vyplývajú a sú štandardom v modernej krajine v 21. storočí. Či už so špeciálnou prokuratúrou alebo, bez nej. Kto je na čele prokuratúry, jednej či druhej, je zas iná vec.
Dám nateraz bokom aj keď som sa o tom na začiatku článku zmienil aj to, že tento návrh prichádza, ako to najdôležitejšie, čo Slovensko trápi náhodne v čase, kedy je zrovna riešených množstvo káuz ekonomických trestných činov z kruhov vysokých pozícii štátnej správy.
Podstatná je iná otázka. A síce, ako veľmi táto úprava nie len ak prejde, ale zrovna tak aj ak neprejde, ovplyvní životy drvivej väčšiny pracujúcich, ktorí na korupcii, či inej trestnej činnosti dodnes nijako neparticipovali a drvivá väčšina ani nebude, lebo ani nemôže. Jediné, čo sa dotkne ich životov sú dôsledky korupčnej a ekonomickej kriminality páchanej tými, ktorí môžu. A o tom, ako budú trestaní či netrestaní tí, ktorí môžu, sa práve teraz vedú vášnivé spory. Cui bono?
Martin Jágrik
člen vedenia hnutia Socialisti.sk
EN 
SK