Nad EÚ sa sťahujú mračná federalizácie

EÚ je o krok bližšie k federalizácii a posilnenia neoliberalizmu, ale aj k posilneniu právomocí Európskeho parlamentu. Práve ten bude už o dva týždne rokovať o návrhu komplexnej reformy Európskej únie. O aké zmeny ide, čo znamenajú a budú vôbec prijaté?

Najprv si pripomeňme, ako funguje EÚ v súčasnosti. Sú 4 inštitúcie, ktoré sú dôležité pre európsku legislatívu: parlament (EP), komisia (EK), Rada ministrov (RM) a Európska rada (ER). Parlament si volíme priamo, komisiu volí EP na návrh ER (hlavy členských štátov / vlád). EK navrhuje legislatívu, o ktorej hlasuje EP a RM, no hlavné a posledné slovo má Rada ministrov. V rámci RM majú štáty v niektorých oblastiach právo veta – rozhodnutie RM musí byť jednohlasné. Takýmito oblasťami sú napr. zahraničná politika a obrana. A na záver spomeňme ešte Článok 7 Zmluvy o EÚ. V súčasnosti môže byť členský štát zbavený hlasovacích či iných práv, ak koná v rozpore so “základnými princípmi EÚ”, no pozbavenie týchto práv si vyžaduje jednohlasné rozhodnutie lídrov členských štátov. 

Reforma, o ktorej sa o 2 týždne začne rokovať, navrhuje úplne zrušiť právo veta, posilniť pozíciu Európskej komisie a jeho prezidenta/ky, ako i zjednodušiť využitie penalizujúceho Článku 7. EÚ by tak mohla ľahšie trestať štáty, ktoré by ohrozili záujmy kapitálu (i keď možno pod zástierkou ochrany ľudských práv – ale povedzme si otvorene, o tie EÚ nejde). Navyše, EÚ by mohla určovať a zasahovať v kľúčových oblastiach ako je ekonomika, pracovné právo, priemysel či energetika.

Suverenitu, ale aj ľudskosť, by sme stratili aj kvôli návrhu na vznik Európskej armády. Tá by mohla byť nasadená nie len na ochranu členských štátov, ale aj mimo EÚ – teda v rozpore s jej deklarovanou obrannou povahou. O jej nasadení by sa rozhodovalo na základe súhlasu aspoň 55% štátov, ktoré dokopy tvoria aspoň 65% populácie EÚ – teda bez jednohlasného súhlasu všetkých členských štátov. Krajiny EÚ už beztrestne rozvrátili Líbyu či predtým Irak a Afganistan, dnes inštitúcie a predstavitelia EÚ otvorene podporujú izraelskú genocídu Palestíny. Byť členom takejto armády takejto Únie znamená nechať sa zatiahnuť do zbytočných konfliktov a byť súčasťou celosvetovo nenávidenej vojnovej beštie.

Jediný svetlý aspekt navrhovanej reformy je posilnenie práv Europarlamentu a posilnenie celoeurópskeho referenda. EP by po novom mohol navrhovať zákony, a tiež by mohol odvolávať jednotlivých eurokomisárov či nominovať prezidenta EK. To zvýši demokratický dozor nad Európskou komisiou a spolu s referendom sa v EÚ posilní hlas bežného človeka. Aby sa z toho ale dalo tešiť, musela by byť ochránená vôľa menších štátov, čo je niečo, čo táto reforma ohrozuje.

Nemaľujme ale čerta na stenu – návrh č. 2022/2051(INL) Výboru pre ústavné veci musí najprv prejsť europarlamentom a v decembri Európskou radou. Následne by museli byť zmeny zapracované do zmlúv a v takejto finálnej podobe schválené jednohlasne všetkými členskými štátmi. Takže aj keď v EP a ER bude stačiť v prvom kole jednoduchá väčšina, reforma najskôr neprejde. Tlaky na zrušenie práva veta sú však reálne a dlhodobé, keďže Brusel stráca s Maďarskom (a aspoň donedávna Poľskom) trpezlivosť.

Prosím, tí, čo chcú viac integrácie nech sa integrujú. No ako som preukázala v ostatnom článku o EÚ, z dlhodobého hľadiska hlbšia integrácia Slovensku veľa dobrého neprinesie. Hlavne ak veríme, že kapitalistický systém treba prekonať a nahradiť, treba za súčasných okolností presadzovať buď Úniu viacrýchlostnú, alebo žiadnu.

Tento návrh reformy má svoje svetlé stránky, ale ako celok ho musíme odmietnuť. A nech budeme demokraciu v súčasnej EÚ prehlbovať akokoľvek, kým základným pilierom EÚ bude neoliberálna kapitalistická ekonomika a mantra voľného trhu, EÚ nikdy nebude skutočnou demokraciou. EÚ nemožno reformovať, kým jej účelom bude ochrana kapitálu.

Európska federácia? Jedine ak socialistická.

Sely Papan
member of the Socialisti.sk leadership

en_GBEN