Zdanlivo stredo-ľavá, či pre podaktorých rýdzo ľavicová, strana Progresívne Slovensko sa od svojho vzniku plne hlási k ekonomickej pravici. A nejde pritom iba o presadzovanie politiky uťahovania opaskov, ktoré sa stalo štandardom naprieč politickým spektrom.
Mimochodom: čo si máme predstaviť pod stropom pre verejné výdavky či pod obmedzovaním “populistických výdavkov”, čo PS presadzuje? Ťažko povedať. Táto vágnosť dokazuje, že cieľom je škrtať a šetriť na službách a to dokonca aj počas konjunktúry, ako navrhovali v programe pre predošlé parlamentné voľby.
Každopádne, z programu PS je jasné, že uprednostňujú záujmy podnikateľov: “Regulácie budú zamerané na ochranu a pomoc podnikateľskému a spotrebiteľskému prostrediu, so špeciálnym dôrazom na malé podniky, a budú neustále aktualizované a prehodnocované v súvislosti s vývojom ekonomiky a spoločnosti”. Rozumej – očividne podriadime zákony potrebám kapitálu, lebo blaho podnikov je prednejšie než blaho pracujúcich.
Nezamestnanosť nie je problém, povedali nám to podnikatelia
Toto nie je iba rétorické cvičenie, ale dlhodobo pozorovateľný fakt. Najnovšie sme takéto rámcovanie problému mohli sledovať vo videu Michala Šimečku, predsedu PS. Ten sa nechal počuť, že nezamestnanosť nie je najväčší problém, lebo už viac klesať nebude. To skúste povedať v okresoch ako Medzilaborce, Vranov nad Topľou, či Rožňava, kde (evidovaná) nezamestnanosť v roku 2022 prevyšovala 14 percent! Ale v poriadku, nezamestnanosť je dôsledok, nie koreň problému. Tak koho sa pýtal Michal Šimečka, čo je najväčší problém na Slovensku? Podnikateľov!
Progresívne Slovensko má už od svojho zrodu zlozvyk stotožňovať záujmy kapitalistov so záujmami pracujúcich. “Keď sa bude mať dobre podnik, bude sa mať dobre ekonomika – keď sa má dobre ekonomika, majú sa dobre pracujúci” – taký je ich myšlienkový postup. Niekto by mohol namietať, že niektoré návrhy PS znejú ľavicovo, napr. znižovanie daňového zaťaženia práce, náznaky progresívneho zdaňovania a tak podobne. Lenže potom narazíte na znižovanie odvodového zaťaženia pre firmy, všimnete si desivé ticho čo sa zdaňovania kapitálu týka, a potom babo raď… Keď v ich volebnom programe pre tohtoročné voľby čítate o “spravodlivom daňovom systéme”, je zrazu jasné, pre koho má byť tento daňový systém spravodlivý – a pracujúci to nie sú.
Nech začnú podnikať!
Pravicovú pachuť má aj snaha PS vytvoriť dojem, že základom slovenskej ekonomiky sú malí a strední podnikatelia, čo úplne odporuje faktom. Okolo 40% HDP SR tvoria veľké zahraničné firmy – z top 60 podnikov na Slovensku je vyše 40 zahraničných. Ako chce PS v rámci jednotného voľného trhu EÚ ochrániť malé domáce podniky pred zahraničným veľkokapitálom, ktorého záujmy majú na Slovensku posledné slovo, (a či to vôbec naozaj chce) ostáva záhadou. To ale iba mimochodom. Faktom ostáva, že vo veku monopolistického kapitalizmu hovoriť o malých a stredných podnikoch ako o spáse ekonomiky je čistá pravicová fantasmagória a nostalgia za 18.-19. storočím. Pravičiari by sa mali naučiť základy ekonómie.
Bezhlavé presadzovanie flexibility, či dokonca podnikania mládeže mladšej než 18 rokov (!), čo presadzuje asi najfanatickejšie podpredseda PS Michal Truban, bude mať presne opačný efekt ako si sľubujú. O flexibilnom zákonníku práce či flexibilných úväzkoch, čo PS presadzuje, hovorí pravica pozitívne od nepamäti. No živnostníci by nám vedeli povedať svoje. A keby len oni, ale aj kuriéri a iní zamestnanci moderných platforiem, ktorí sú fakticky otrokmi. Prečo? Lebo táto prorokovaná flexibilita neprináša slobodu pracujúcim, ale slobodu kapitalistom zdierať ľudí ešte viac, bez toho aby za nich museli platiť odvody či riskovať štrajky a podobne.
Aj letmý pohľad na vyjadrenia predstaviteľov PS a stanoviská tejto strany, ktorá sa líška ako elektorátu SaS, tak i nerozhodnutej mestskej ľavici, prezradí, že ide o úplne štandardnú ekonomicky neoliberálnu pravicovú stranu.
Koniec koncov, na vlastnom webe to sami priznávajú: “Klamstvo číslo 6 o Progresívnom Slovensku: PS sú ľavičiari”.
Sely Papan
členka Republikovej rady hnutia Socialisti.sk