Liberál kričí “chyťte konzervatívca!” a naopak

V posledných rokoch na internete badať množstvo príspevkov, ktoré šíria strach z liberálov… Normálne sa občas bojím otvoriť chladničku, aby tam nebola výstražná tabuľka, na ktorej bude upozornenie, že treba opatrne skontrolovať každú jednu potravinu, aby v nej neboli nalezení nebezpeční liberáli.

V zásade by som sa k tejto téme ani nevyjadroval, keby sa to neustále nestupňovalo a nebolo to stále horšie a horšie. Už si človek nemôže pomaly ani dovoliť v nejakej diskusii kritizovať stredoveké nápady Záborskej, či iných konzervatívnych tmárov a bludárov, aby sa hneď nezlietla tlupa diskutérov, ktorí ihneď označia človeka za slniečkára, liberála, či zástancu “západných hodnôt.” A pritom svet by mal fungovať inak…

Do pásma chudoby sa prepadá stále viac ľudí

To čo by nás malo zaujímať, je výška našich platov a to čo si vďaka nim dokážeme kúpiť. Výška dôchodkov našich dôchodcov a to, či z takýchto dôchodkov dokážu vyžiť a ako žijú a že sa v našej krajine udomácnila chudoba a do pásma chudoby sa prepadá stále viac ľudí.

To, že stále viac a viac platíme v zdravotníctve a stále tam je menej a menej peňazí a že tu máme rozvrátené školstvo, biedne poľnohospodárstvo a mnoho-mnoho ďalších problémov. My na toto asi nemáme, alebo nechceme mať čas…

Veľa ľudí úplne bez rozmyslu zdieľa kadejakú nacionalisticko-konzervatívnu hlúposť, ktorej podstatou je vždy strašenie liberálmi, rovnako ako Tisov režim absurdne a zámerne počas vojny strašil Židmi, ktorí “tajne kuli pikle” a boli vraj zodpovední za všetko, čo sa v krajine dialo…

V poslednej dobe som zachytil jeden z najstupídnejších statusov. Vraj “Liberáli a vyznávači západných hodnôt bozajte ma v riť”. Neviem čo môže byť ešte trápnejšie, hlúpejšie a primitívnejšie, ale žijeme v dobe, že čím väčšia somarina, tým viacej zdieľaní. Mnohí sa nad tým vôbec nezamýšľajú.

Majú v kapitalizme nejaké hodnoty určitú svetovú stranu?

Čo sú to vlastne tie západné hodnoty? Ja tu vidím “hodnoty“, ktoré pretláča vládnuca trieda. To je honba za ziskom za každú cenu a “hodnoty“ udržať systém, v ktorom väčšina z nás drie nie pre lepší život seba, ale preto, aby úzka vrstva spoločnosti žila v nekonečnom luxuse.

Vo všeobecnosti neplatí, že kto viac pracuje, ten sa má lepšie. Sú ľudia, čo majú aj dve zamestnania, len aby dokázali uživiť rodinu a udržať strechu nad hlavou. Mnohí chodia na týždňovky, či do zahraničia, odlúčení od svojich rodín, len aby si udržali aspoň ako-taký štandard.

Záujmom nás bežných občanov by malo byť povalenie systému, v ktorom väčšina žije v biede a pár ľudí v luxuse. Nikdy sa nám to však nepodarí, pokiaľ akceptujeme hru na “dobrých“ konzervatívcov zachraňujúcich naše “tradičnô” a zlých liberálov, ktorí nás chcú “zjesť“ a preto sa musíme voči ním brániť hoci aj kameňmi…

Nie, nepovažujem sa za liberála a ani tento status nemal byť o ospevovaní (neo)liberálneho pohľadu na svet a za konzervatívca ochraňujúceho konzervatívno-náboženské dogmy už vôbec nie. Chcem zdôrazniť, že tak konzervatívny, ako aj (neo)liberálny kapitalizmus je vo svojej podstate to isté. V jednom aj v druhom je tá istá vládnuca trieda a táto vládnuca trieda snaží o to isté, o udržateľnosť kapitalizmu a potlačenie odporu voči nemu.

Žiadnu tradície nemožno brať ako dogmu

Často konzervatívci operujú argumentami o tzv. tradíciách, ale tradície vznikajú, menia sa, zanikajú, aby vznikli nejaké nové. Pred vyše 100 rokmi bolo nepredstaviteľné, aby si katolík zobral luteránku, alebo naopak, či medzi tradície patrilo, že žena nepotrebuje volebné právo a má sa starať o domácnosť. Boli časy, keď tradíciou bolo, že viesť motorové vozidlo bolo výsadou mužov a ženu za volantom nikto nevidel.

V predkresťanských časoch, ale aj v rannom kresťanstve boli tradície prinášať určité obetné dary bohom. Ku tradíciám patrilo aj kontrolovanie panenstva mladej ženy pred svadbou, či právo prvej noci a veľa iných veci.

Čo je dobré, to sa udrží a to nie preto, že je to tradíciou, ale preto, že je to pre spoločnosť, alebo jednotlivca v niečom prospešné. Tak ako sa dnes usmievame, alebo žasneme nad niektorými tradíciami z dávnej, či ešte dávnejšej minulosti, tak sa raz generácie po nás budú usmievať nad tradíciami, ktoré vyznávame teraz my.

To čo by nás malo zaujímať, sú naše vlastné triedne záujmy a pokrok. Slovom pokrok teraz nemyslím vyslovene ten v oblasti technológií, ako nový mobil, televízor, či auto na nejaký nový pohon.

Ide hlavne o pokrokové myslenie a uvažovanie, ktorého podstatou má okrem iného byť aj to, aby sme sa nenechávali vťahovať do žabomyších vojen (neo)liberálov a konzervatívcov, ale dokázali stáť nad vecou a pozerať vpred.

Ján Zmeko
Socialisti.sk