Mnohí si ľavicu spájajú výlučne s obranou práv pracujúcich, alebo s abstraktnými pojmami slobody a rovnosti. Avšak mnohí zabúdajú tieto hodnoty aplikovať v bežnom živote. Dnešný deň, 17. mája, je Medzinárodným dňom boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii – aj na týchto ľudí sa naše hodnoty musia vzťahovať.
Predstava, že kvír (t.j. “teplí”) ľudia sú akýsi kaviarenskí povaľači, je mylná (niektorí z nás sa do kaviarne aj boja chodiť, kvôli opovrhovaniu okolím, ktoré zažívame dennodenne). Väčšina kvír ľudí sú tvrdo pracujúci, ktorí sa potýkajú s rovnakými problémami ako ostatní ľudia – nízkou mzdou či chudobou, zlými pracovnými podmienkami – no k tomu všetkému ešte musíme znášať časté urážky, vyčleňovanie z kolektívu, či dokonca výpovede a fyzické útoky len kvôli tomu, kým sme. Preto mnohí z nás, najmä tí/tie mimo Bratislavy a Košíc, sa bojíme žiť slobodný život. Ale aj keby sme boli výlučne bratislavskí buržuji – ľudská dôstojnosť je univerzálna hodnota nezávislá na vonkajších prejavoch, pôvode, či triednej príslušnosti.
Kapitalizmus z nášho útlaku čerpá – všetky marginalizované skupiny, od žien cez kvír ľudí, až po šičky v Bangladéši, sú zdrojom lacnej pracovnej sily. Preto boj za zrovnoprávnenie pred zákonom i v očiach väčšinovej spoločnosti, je základným pilierom ľavicového antikapitalistického hnutia a kvír ľudia vždy stáli v čele týchto zápasov (od boja proti nacizmu, až po štrajky baníkov v Anglicku v 1984-1985). Liberáli nás využívajú ako dymovú clonu na prekrytie svojich prešľapov – ešte aj Izrael využíva pride pochody v Tel Avive na prekrytie porušovania práv palestínskeho ľudu. Lenže my nechceme byť nejakými maskotmi korporátov či štátov – chceme dôstojný život bez strachu. A ten nám môžu dať len ľudia z nášho okolia, ktorí nás začnú akceptovať ako rovných.
Autor/ka je kvír osobou a člen/kou hnutia Socialisti.sk