Kde sú „celebrity“, opozícia, herci, veľké pochody, keď sa u nás pošliapávajú práva pracujúcich?

Za posledné roky zahynuli na našich pracoviskách desiatky pracujúcich a veľa z úmrtí boli spôsobené aj zlými pracovnými podmienkami, no vtedy nevidíte žiadne protesty študentov, žiadne tisíce ľudí nejdu demonštrovať do ulíc, pravicová opozícia, „celebrity“ a herci sa nijako nepohoršujú… Je tu jasne cítiť to, že niektoré ľudské životy, určitá skupina kvôli svojim politickým cieľom vyzdvihuje nad tie ostatné.

Na obete z radov pracujúcich, ktorí zahynuli pri výkone povolania sa jednoducho kašle. Neriešia sa podmienky práce, prečo došlo k týmto tragédiám, ako to zasiahlo ich rodiny. Dobre vieme, že títo pracujúci sú veľakrát prepracovaní, vyčerpaní z ťažkej práce, musia ťahať nadčasy, pracovať v noci, je na nich vyvíjaný enormný tlak, aby v čo najkratších termínoch ukončili zákazky, úlohy, projekty, stavby…

Sú to tzv. šibeničné termíny a z toho pramení stres a ten je o to vyšší, keď na ich jedinej mzde je závislá celá rodina a možno aj niekoľko ďalších príbuzných. Veľakrát sa zhodnotí, že to bola nehoda, ľudská chyba, no nikto sa už nepýta na to, či tá chyba nebola spôsobená prepracovanosťou a veľkým tlakom, či dlhodobými zlými podmienkami v práci, ktoré sa odzrkadlili na zdravotnom a psychickom stave človeka.

Nikoho z partie „ZA slušné Slovensko“ nenapadne, aby začali zvolávať ľudí do ulíc aj pri týchto úmrtiach našich pracujúcich, lebo tam by museli začať žiadať systémové zmeny a zaútočili by na podstatu kapitalizmu, vykorisťovania a postavenia pracujúcich v ňom.

Môžete si to krásne porovnať, keď idú demonštrovať pracujúci a odborári, nič sa nedeje, keď umierajú naši pracujúci na pracoviskách kvôli zlým pracovným podmienkam a vykorisťovaniu, nepadajú žiadne výzvy na podporu, nemobilizuje sa v médiách, herci a rôzni “analytici“ nechrlia na nás plamenné reči o potrebe spoločne a jednotne sa postaviť zlu a za slobodu.

O tomto sa na Slovensku nehovorí, nehovorí sa ani o samovraždách pracujúcich, ktorí nezvládli tieto sociálne a pracovné tlaky. Zabúda sa tak na obyčajného pracujúceho človeka a potom sa kapitalistickí politici čudujú, keď títo ľudia majú už dosť tohto života v strese a pod tlakom, že majú v sebe obrovský hnev. Je mi smutno aj z toho, že hodnoty dnešnej spoločnosti sú niekde inde a nie tam, kde by mali byť pri pracujúcich, ktorí vytvárajú hodnoty a zdroje tohto štátu a spoločnosti.

Už sa zrazu mlčí aj o prípade pani Anny († 59), ktorá zomrela počas pracovnej doby priamo za pásom na zlyhanie srdca v spoločnosti LEONI a viacero zamestnancov tejto spoločnosti sa nám ozvalo a povedali nám, ako táto nemecká firma zachádza so svojimi zamestnancami. Jeden zo zamestnancov nám vtedy povedal:„V LEONI Stará Turá to je rovnaké… A tých pár dobrých majstrov čo boli s ľuďmi buď degradovali na obyčajných robotníkov (ja som mal úžasnú majsterku, keď som do LEONI v r. 2007 išiel brigádovať, no keďže bola s ľuďmi, už je iba radová robotníčka…), alebo keď boli majstri s ľuďmi a nemohli sa pozerať na to zdieranie, tak odišli sami (tiež som mal aj takého skvelého majstra cez letné prázdniny o rok neskôr, no odišiel sám… ).”

Spomeňme si tiež, čo sa hlavne písalo pri tragickom úmrti pri práci pri výstavbe fabriky Jaguár- Land Rover Nitra, kde zahynul Adrián († 22 ). Pri úmrtí Adriána Inšpektorát práce zhodnotil, že nehody samostatne zárobkových osôb nie sú od roku 1990 brané ako pracovné úrazy. Je to naozaj na pováženie, že v dnešnej dobe, kedy je stále viacej pracujúcich tlačených, aby sa stali samostatne zárobkovými osobami, nemajú takúto ochranu a ich úrazy nie sú brané ako pracovné úrazy a tak nemôžu poberať z toho plynúce odškodné.

Zo Slovenska sa stala lacná montovňa, kde naša vláda predhadzuje našich pracujúcich rôznym zahraničným korporáciám, ale aj tým domácim, ako lacnú pracovnú silu, ktorú žmýkajú pre vlastné vysoké zisky, ktoré si delí úzka skupina akcionárov, pánov manažérov, riaditeľov, vlastníkov… Naši pracujúci musia veľakrát pracovať v otrasných podmienkach a za smiešne mzdy.

Toto je realita dnešného kapitalistického sveta, kde sa čoraz viac kumuluje bohatstvo v rukách boháčov a tí tak majú neskutočnú moc, kedy cez obrovský nahromadený kapitál korumpujú všetko a všetkých. Kupujú si politikov, ktorí potom presadzujú také zákony, ktoré im vyhovujú. Za kapitalistickými stranami sú vždy oligarchovia, ktorí takto ovplyvňujú politiku celej krajiny, tak o akej slobode a demokracii sa tu potom bavíme…. kde sú veľké majetky a kapitál, tam je aj moc…

My sa vždy budeme zaujímať o osudy pracujúcich a budeme bojovať za lepšie pracovné podmienky a proti vykorisťovateľskému kapitalizmu. Musíme začať tejto spoločnosti ukazovať, že toto sú tie podstatné veci, na ktorých záleží, veď ide o naše životy, ide o živiteľov rodín, o mladých ľudí, ktorí bojujú za svoju šťastnú budúcnosť a táto spoločnosť sa musí konečne preorientovať smerom k pravým hodnotám a zaujímať sa o podstatné témy, ktoré túto spoločnosť trápia.

Mgr. Miroslav Pomajdík ( VZDOR-strana práce )- Kandidát č. 14 na kandidátke strany Socialisti.sk

en_GBEN