Víťazstvo zjednotenej ľavice vo Francúzsku začalo vyvolávať vášne aj u nás, či v Českej republike. Je naozaj úsmevné, ako sa začali objavovať viaceré vyslovene manipulatívne a tendenčné články od českých a slovenských novinárov, smerom k víťazstvu Nového ľudového frontu a hlavne k osobe Mélenchona, ktorý je lídrom najsilnejšej strany tohto bloku- Nepoddajného Francúzska.
V ich článkoch sme sa mohli stretnúť s podsúvaním rôznych spojení: „francúzsky február 1948“, postrach trhov, kontroverzný socialista, antisemita, pridrahá politika, programy ľavice by výrazne zvýšili výdavky, matka všetkých kríz, experti varujú, že spôsobí bankrot, v rukáve má plány, ktoré by podľa ekonómov zadusili ekonomiku Francúzska, Díky, soudruzi…
Je teda zvláštne počúvať od tých istých novinárov, aká je dôležitá pluralita, objektívnosť, demokracia, neprekrúcanie faktov, sloboda tlače atď… keď sa potom nechajú strhnúť svojim ideologickým presvedčením, ani len sa nehrajú na objektívnosť a ich články sú písané s jasným tendenčným zámerom démonizovať Mélenchona a program Nového ľudového frontu.
Dokonca niektorí zachádzajú až tak ďaleko, že vyslovene tvrdia, že najväčšou hrozbou je práve Nepoddajné Francúzsko a Mélenchon a že však tá francúzska krajná pravica okolo Le Penovej za tie roky prešla prerodom, je umiernenejšia a že vcelku má aj zodpovedný ekonomický program …
Ako “experti” ekonómovia varujú pred bankrotom a zadusením ekonomiky
Nie náhodne nám podsúvajú práve podobné vyjadrenia, tie veľmi dobre poznáme aj zo slovenskej praxe, keď pri rôznych sociálnych opatreniach, zvyšovaní minimálnej mzdy, posilnenia odborových a pracovných práv, príspevkov pre pracujúcich atď., počúvame samé nariekanie “expertov a ekonómov“, aké je to nezodpovedné, ako to oslabí ekonomiku atď…
Nikdy však nepočúvate od podobných “expertov a ekonómov“, kritiku smerom k ekonomickej nerovnosti, závratnému zvyšovaniu bohatstva najbohatších ľudí, neprimeraným ziskom, obrovskej nerovnosti medzi platmi vlastníkov, manažmentu verzus radovými pracujúcimi, znižovaniu daňového zaťaženia pre najbohatších, privatizácii atď…
Čo presadzuje Nový ľudový front ?
Nový ľudový front má vo svojom programe práve viacero opatrení, ktoré volajú po znižovaní nerovnosti, väčšieho zdanenia najbohatších a radu sociálnych a ekologických opatrení.
Vyberám niektoré body:
- zvýšenie minimálnej mzdy na 1600 € v čistom
- zvýšenie platov vo verejných službách o 10 %
- zmrazenie cien základných potravín, energií a palív
- základný prídel elektriny pre domácnosti zadarmo
- odchod do dôchodku vo veku 60 rokov
- zvýšenie minimálneho dôchodku na úroveň minimálnej mzdy
- vyššie dane na veľké reťazce a veľký agropriemysel
- minimálne 1/3 zástupcov v správnych radách spoločností z radov pracujúcich
- podpora premeny firiem na zamestnanecké družstvá
- 35 hodinový pracovný týždeň
- 32 hodín pre náročné profesie
- zvýšenie investícií do sociálneho bývania o 1,4 miliardy eur ročne
- 200-tisíc nových sociálnych bytov ročne po dobu 5 rokov postavených podľa najprísnejších ekologických štandardov
- bezúročné pôžičky na kúpu vášho prvého bývania
- harmonizácia zdanenia najbohatších na úrovni EÚ
- nový progresívny daňový systém so 14 pásmami
- vyššie sociálne odvody pre ľudí s najvyšším príjmom atď…
Presne toto desí pravicu a najbohatších ľudí a práve preto sa pustili do “svätej vojny“ proti tomu “zlému“ Ľudovému frontu, ktorý si chce dovoliť takúto bezočivosť aby najbohatší platili viac do spoločnej kasy… Socializmus to na obzore..!
Ako sa bohatí vyhýbajú daniam a kumulujú svoje majetky na úkor nás
Kapitalistické elity nastavili podmienky tak, že najviac do štátnej kasy platia bežní pracujúci a oni vďaka rôznym daňovým optimalizáciám, daňovým rajom, znižovaniu daní, špekuláciám, atď… platia čoraz menej.
Potrebné miliardy tak putujú na súkromné kontá (čo na tom, že im ich vyrobili bežní pracujúci a oni ich takto okrádajú aj na mzdách, sociálnych benefitoch…), bohatí sú ešte bohatší a nerovnosť je vo svete z roka na rok väčšia a už teraz dosiahla svoje nové historické maximum.
Keď však poukážete na túto nespravodlivosť, keď chcete viac zdaniť najbohatšie elity, demokratizovať pracoviská… spustia sa na vás rôzne formulky, ako že závidíte niekomu majetky, že ich chcete trestať za to že sú úspešní…a podobné ideologické pomôcky…veď to poznáme… ktorých hlavným cieľom je udržať dominanciu najbohatších elít a ich astronomické bohatnutie na úkor spoločnosti.
Videli sme to na mnohých celosvetových kauzách, kedy najbohatší ľudia a firmy dokážu cez daňové raje ukryť stovky a stovky miliárd na svoje súkromné účely, ktoré potom tak bolestne chýbajú v štátnych kasách a prehlbujú nerovnosť v spoločnosti.
Keď oznámite, že idete škrtať sociálne programy a benefity, privatizovať spoločný majetok, znižovať dane pre najbohatších, zvyšovať vek odchodu do dôchodku, znižovať práva pracujúcich a odborové práva, spoplatňovať zdravotníctvo, školstvo, nezvyšovať minimálnu mzdu, oslabovať zákonník práce, znižovať dôchodky, verejné výdavky… “experti a ekonómovia“ vás chvália, akú zodpovednú politiku to robíte…
Akonáhle oznámite, že zvyšovanie životnej úrovne spoločnosti majú zaplatiť najbohatší ľudia a korporácie, začnú vás očierňovať a tvrdiť, ako zadusíte ekonomiku a dovediete krajinu ku bankrotu…
Nebezpečná a účelová nálepka antisemitizmu
Ďalším zámerným klamstvom je označovanie Mélenchona a antikapitalistickej ľavice nálepkou antisemitizmu. Toto je zámerné a deje sa to účelovo po celom svete na diskreditáciu ľudí a hnutí, ktoré bojujú za práva Palestínčanov. Antisemitizmus je tu zámerné spájaný s tým, keď sa vyjadríte proti izraelskej genocídnej politike a vraždeniu Palestínčanov, čo je aj prípad Mélenchona a Nepoddajného Francúzska.
Tu nejde o žiaden antisemitizmus, tu nikto neočierňuje Židov na základe ich etnicity a náboženstva, kritizuje sa tu vraždenie Palestínčanov a izraelská genocídna politika, ktorá stála v Gaze už vyše 38-tisíc Palestínčanov život.
Kritika smeruje k nerešpektovaniu práv Palestínčanov, ich zabíjaniu, ničeniu ich domovov, zaberaniu ich pôdy, nelegálnemu osídľovaniu palestínskych území, zločinom proti ľudskosti atď… Izrael povraždil za desiatky rokov desiatky tisíc palestínskych civilistov, čo je akt štátneho terorizmu ! Kto na toto poukazuje, je označovaný za antisemitu, čo sa stalo aj lídrovi Labour party Corbynovi, napriek tomu, že sa o žiaden antisemitizmus nejedná a s týmto veľmi rád operuje aj štát Izrael, keď každého kto kritizuje ich politiku označí za antisemitu…
Veď stačí porovnať napr. vyjadrenia českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského, ako diametrálne odlišne reagoval na rovnaké zločiny, ale iných štátov. Keď ruská armáda zbombardovala nemocnicu na Ukrajine, kde zahynulo aj viacero detí, vyjadril sa, že vrahovia, ktorí útočia na deti v nemocnici sú odpadom ľudstva a predvolal si ruského veľvyslanca, aby to tlmočil v Moskve…
Potom dá fotky z rokovania NATO, kde si podáva ruku so zástupcom izraelskej vlády, ako spoločne rokovali a ako sa teší na ďalšiu spoluprácu… pričom v tom istom čase izraelské vojská zbombardovali nemocnicu v pásme Gazy, kde zomreli desiatky detí, a za niekoľko mesiacov Izrael povraždil v Gaze tisíce detí, tam už nehovorí nič o vrahoch a že kto zabíja deti v nemocnici je odpad spoločnosti… s týmito vrahmi si podáva ruky a teší sa na ďalšiu spoluprácu…
Podarí sa Macronovi rozleptať Nový ľudový front ?
Pripomeňme, že Nový ľudový front obsadil 182 kresiel, ( z toho Nepoddajné Francúzsko 74 kresiel, Socialistická strana- 59, Ekológovia- 28, Komunistická strana Francúzska- 9 a ostatné menšie ľavicové strany-12 kresiel), Spolu ( Macron ) – 168 kresiel, krajne-pravicové Národné združenie- 143 kresiel, Republikáni- 45 kresiel, nezávislá ľavica- 13, nezávislá pravica- 15, centristi- 6 a 1 nezávislý.
Na vládnutie je ale potrebných minimálne 289 poslancov, z 577 členného parlamentu. Macron a pravica vo Francúzsku sa môže zamerať na rozleptanie ľavicovej koalície, kde sa určite pokúsia získať na svoju stranu poslancov Socialistickej strany, či Ekológov, čo by im pomohlo vytvoriť vládu. Je teraz otázne, ako sa zachovajú práve poslanci týchto dvoch strán, či v Novom ľudovom fronte začne trieštenie.
Práve Socialistická strana môže byť tým najslabším článkom, keďže táto sociálnodemokratická strana bola počas svojej histórie viackrát hlavnou vládnou stranou, na čo budú chcieť určite viacerí jej poslanci nadviazať a jej posledná vláda v rokoch 2012-2017 bola silno neoliberálna, čo naznačuje, že vo viacerých ideových veciach má bližšie k francúzskej pravici, ako ku svojim antikapitalistickým ľavicovým kolegom z Nepoddajného Francúzska a komunistom.
Socialistická strana má určite na pamäti aj svoje posledné vládnutie, po ktorom sa otriasala v základoch, stratila milióny voličov a určite sa jej do niečoho podobného nebude chcieť ísť znovu…
Keď sa udeje takýto scenár a Macronove hnutie sa udrží pri moci aj vďaka prebehnutiu časti ľavice a napriek nevôli obrovskej časti francúzskej spoločnosti, môžeme v budúcnosti očakávať posilnenie krajnej pravice okolo Le Penovej ( ktorá až desivo rastie každými voľbami ), ktorá bude ťažiť z roztrieštenosti ľavice, úpadku Macronovho hnutia a frustrácie veľkej časti spoločnosti s politickým vývojom.
Historický odkaz francúzskej ľavice
Nový ľudový front má momentálne jedinečnú šancu ukázať, že ich nespojil len strach z víťazstva krajnej pravice, ale že to s tou zmenou politiky a presadením svojho ľavicového volebného programu vo Francúzsku myslí vážne, že ostane jednotný a odolá Macronovým vábeniam a stane sa silnou bariérou proti krajnej pravici a neoliberalizmu.
Pozitívnym ukazovateľom týchto volieb je aj fakt, že vylúčené predmestia veľkých miest vo veľkom volili práve Novú ľudovú frontu a že vďaka nej sa do poslaneckých lavíc dostalo mnoho radových pracujúcich a ľudí, ktorí boli kapitalizmom zahnaní na okraj spoločnosti a ktorí na vlastnej koži vedia, čo je to dennodenný zápas o holú existenciu, pracovať za minimálnu mzdu a napriek tvrdej práci, nedokázať uživiť vlastnú rodinu.
Je to aj postavenie sa proti tradičnej politike vo Francúzsku, ktorá predurčovala na rolu poslanca práve ľudí z bohatých elít. Známy je aj príbeh upratovačky, ktorá sa vo svojom volebnom obvode stala poslankyňou práve za ľavicovú koalíciu,
Ako marxista si jasne uvedomujem politické limity ľavice v kapitalizme ( ktorý je tým hlavným vinníkom nerovnosti ) a podobného ľavicového zlepenca s veľakrát veľkými ideovými odlišnosťami, no uvedomujem si tiež, že v danom momente francúzskej politickej reality je to tá najlepšia cesta, akou sa teraz Francúzsko môže vybrať.
Miroslav Pomajdík
podpredseda hnutia Socialisti.sk
SK 
EN