Alternativ für Deutschland je druhou najsilnejšou stranou v Nemecku. To platí nie len o blížiacich sa voľbách do Bundestagu, ale aj do Europarlamentu. Kým CDU má v májových prieskumoch 30 percent, AfD má 17, miestami až 20 percent. Najsilnejší štát v Europarlamente s až 96 kreslami tak bude výrazne aj zastupovať strana prešpikovaná neonacistami a podobnou háveďou.
V AfD sú platformy, ktoré otvorene žiadajú deportáciu nie len cudzincov, ale aj nemeckých občanov s iným než nemeckým pôvodom. Lídra európskej kandidátky musela AfD dokonca stiahnuť pre jeho vyjadrenia, že medzi príslušníkmi SS boli aj dobrí ľudia. Z tohto dôvodu bola AfD vylúčená z krajne pravicovej frakcie Identita a Demokracia. A to všetko je len špička ľadovca.
Kým je neonacizmus v DNA strany AfD, alebo aj slovenskej Republiky, ktorá v Europarlamente zrejme ostane, ostatné buržoázne strany, pravicové či ľavicové, podobné postoje preberajú, a to už dlhodobo. O to dôležitejšie je dostať do Europarlamentu strany a osoby, ktoré sú nespochybniteľne antifašistické.
Takto pred deviatimi rokmi som v roku 2015 v Bratislave spolu s asi 200 ľuďmi blokovala pochod 8000 fašistov (až kým nás polícia neupratala do bočnej uličky a náckov pustila do mesta). Pár mesiacov na to som sa účastnila antifašistickej mobilizácie po volebnom úspechu ĽSNS v parlamentných voľbách. Inak tomu nebolo ani v roku 2017, keď som bola opäť v prvých radoch antifašistického pochodu. Odvtedy sa sústredím hlavne na organizovanie a vzdelávanie.
V týchto eurovoľbách ide aj o to, ako silný hlas budú mať náckovia celej Európy. Poďme 8. júna spoločne povedať hlasno a jasne: Neprejdú!
SK 
EN