Ľudské práva sú im ukradnuté. Videli sme, ako Hojsík rezignoval na túto agendu v prípade Palestíny a ako Saska vyhodila manželstvá pre všetkých von oknom, keď sa hnali do koalície. Zápasu za dôstojný život nerozumejú, nie sú s ním stotožnení, a preto túto agendu nikdy nedokážu dôsledne presadiť.
Navyše, v kapitalizme je boj za ľudské práva sizyfovská úloha. Nie je totiž možné dosiahnuť rovnoprávnosť a prijatie v spoločnosti bez strechy nad hlavou, bez dostupného a kvalitného zdravotníctva a dopravy, či bez dôstojných pracovných príležitostí. Nie je možné očakávať pokrokové názory v spoločnosti, ktorú zvlčil trh. A toto je niečo, na čo liberáli nemajú liek.
Na jednej strane majú naše problémy rovnaké, obojstranne výhodné riešenia, na druhej strane ale nemožno nevidieť, že na minoritu je vyvíjaný tlak z viac smerov, než na majoritu. Kapitalizmus gniavi nás všetkých – ostrakizovaných kvír ľudí (podobne ako ženy či Rómov) o to viac. A tento útlak nemožno vyriešiť neoliberálnym homeopatikom. Základný predpoklad riešenia tohto dvojakého útlaku kvír ľudí je ekonomické riešenie, nie iba estetické či čisto legislatívne zrovnoprávňovanie alebo vzdelávanie majority.
Ak chceme efektívne riešiť naše problémy, kvír ľudia a zvyšok pracujúcej triedy sa musia spoločne postaviť za jednu požiadavku: socializmus. Túto požiadavku kvír ľudia nepresadia s liberálmi, ktorí ponúkajú liberalizáciu trhu a individualizmus miesto kolektívnej solidarity. Túto požiadavku pracujúce masy nepresadia s konzervatívcami, ktorí ponúkajú zástupné témy a falošných nepriateľov. Ako britskí baníci a kvír ľudia v 1984 môžeme socializmus presadzovať spoločne, všetci z trochu iných dôvodov, no všetci so spoločnou víziou lepšieho sveta.
SK 
EN