Keď sa politika mieša s marketingom

Moje sociálne médiá su v posledných týždňoch doslova presýtené obsahom jedného prezidentského kandidáta. Frekvencia a intenzita, s ktorou tento kandidát zasypáva svoje publikum svojimi príspevkami, sú naozaj nezanedbateľné. Či už ide o obrázok alebo slogan, každý príspevok je vopred starostlivo premyslený, zinscenovaný a zorchestrovaný. V mraze kandidát zapózuje na fotke vonku len v mikine ktorá je súčasťou jeho vlastnej zbierky reklamných predmetov, na ktorej je vidno slogan. Inokedy pózuje v posilovni a za ním je digitálna tabuľa, na ktorej je zobrazený ďalší z jeho profesionálne zinscenovaných volebných bannerov so sloganom (v posilovni!). Okrem toho kandidát prišiel s vlastnou čokoládou, ktorú roznáša po Slovensku a ľudia sa s ňou fotia a točia videá namiesto toho aby ju jedli… Čo tu vidíme je jedno obrovské marketingové divadlo.

Niekto by možno povedal že nie je nič zlé na tom, používať marketing v politike, veď aj politici sa potrebujú nejako propagovať, no tu sa mieša marketing s politikou tak, že už ani nevieme, ktoré je ktoré. A to je problém. Marketing je činnosť, ktorá vyrástla z potreby kapitalizmu zvýšiť odbyt. Podobne ako reklama je založený na presadzovaní falošných potrieb a pomocou lákavých sloganov a vizuálov sa produkt zalieča spotrebiteľovi a sľubuje, že jediným spôsobom, ako tieto potreby naplniť, je kúpiť si propagovaný výrobok. Mali by sme však rozlišovať medzi princípmi politiky a princípmi trhu. Nie všetko je o predaji a nie všetko by malo byť diktované logikou trhu. Politik by nemal hovoriť len to, čo chcú ľudia počuť, nemal by sa skrývať za prázdne slogany a príťažlivé vizuály. Politik by mal byť človek, ktorý je úprimný, má svoje zásady a koná podľa nich, pretože je presvedčený, že sú správne, a nie preto, že cíti potrebu niečo vyvažovať alebo popierať len preto, aby získal moc.

Hovorím tu síce o marketingu, ale pokojne by som mohla hovoriť aj o propagande v tejto oblasti. Kampaň, ktorej sme svedkami, je čistá propaganda. Využívanie a manipulácia symbolov, vykresľovanie spoločného nepriateľa, emulgácia sloganov, ktoré sa neustále vtláčajú do hláv verejnosti a potom je tu intenzívna podporná kampaň, ktorá prichádza teraz už od drvivej väčšiny osobností slovenského šoubiznisu. Ale o tom inokedy…

Okrem toho sa vo verejnom diskurze, objavil názor, ktorý začala propagovať tá istá hegemonistická koalícia spoločnosti, už pred nejakým časom a naďalej ho teraz využíva, a to je, že časť obyvateľstva, ktorá sa názorovo identifikuje a prikláňa k súčasnej vládnej koalícii, je menej inteligentná, menej vzdelaná a menej kultivovaná než zvyšok spoločnosti (čo mi veľmi vadí bez ohľadu na moje politické presvedčenie). Paradoxne, však vidíme v kandidátovej kampani systematické ohlupovanie svojich vlastných voličov (alebo možno využíva ich vlastnú hlúposť, snažím sa byť iba zmierlivá a nerobiť závery) svojou agresívnou propagandou plnou prázdnych hesiel, obmedzovaním všetkého na frázy a slová, ako demokracia, slušnosť, nádej, či zahraničná politika, ktoré dobre znejú, ale nič v kontexte toho čo hovorí a robí neznamenajú. Zároveň, ako sa ukázalo aj na MDŽ, nie je schopný ukázať ani kúsok svojej osobnosti, na čom mu záleží, čomu skutočne verí.  Sviatok bez váhania využil, aby sa hral na spasiteľa Slovenska, namiesto toho aby vyjadril niečo úprimné a pekné o ženách, o ich histórii, o ich nežnej nepoddajnosti, ich nesebeckosti, alebo spomenul niečo naozaj zmysluplné. Tak zúfalo chce, aby ho ľudia volili, že sa snaží vyhovieť všetkým, a pritom úplne stratil vlastnú autenticitu a osobnosť. Kedykoľvek mu položia dôležitú otázku, dáva vopred nacvičenú odpoveď ako z propagandistickej príručky. Keď sa snaží komentovať aktuálne politické dianie, obmedzí svoju odpoveď na necelú minútu, aby nemusel problém naozaj poriadne vysvetliť, ale namiesto toho môže použiť jednu zo svojich agitačných fráz a tváriť sa, že to je všetko, na čom záleží.

Považujem za mimoriadne nebezpečné, ak sa politik správa ako produkt, a je mi naozaj smutno z toho, že to ľudia akceptujú. Verím, že môžeme vytvoriť oveľa lepšiu spoločnosť oveľa lepší svet, ak naozaj začneme požadovať viac než len povrchnú hru so slovami a frázami. Našim kritériom by nemalo byť menšie zlo, ale mali by sme sa snažiť nájsť absolútne najlepších spomedzi toho, čo naša krajina ponúka, ľudí, ktorí prekvitajú mnohotvárnymi znalosťami, ľudí, ktorí nepotrebujú míňať státisíce na marketingové kampane, ale ľudí, ktorí rozumejú svetu, chcú ho zlepšiť pre druhých a nielen pre seba a nesprávajú sa ako obyčajné podržtašky.

sk_SKSK