Už prešli 4 roky od začiatku pandémie SARS-CoV-2 spôsobenej novým koronavírusom. Čo o COVID-19 vieme a čo nie? A hlavne: je napriek tvrdeniam WHO či americkej CDC po pandémii a je už COVID-19 naozaj neškodný?
“COVID-19 je neškodná chrípka”
Kašeľ, horúčka, bolesť hlavy a kĺbov – kovid je to isté čo chrípka! Chyba. Síce sa prvotné symptómy môžu podobať, kovid je od chrípky na míle vzdialený. Prečo? Vírusy chrípky napádajú hlavne dýchacie cesty a tam to viac-menej končí. Vírus kovidu, na druhej strane, sa do buniek dostáva cez receptor ACE2, ktorý sa nachádza nie len v pľúcach, ale aj srdci a cievach (vrátane tých v mozgu), v črevách, pečeni – prakticky všade. To znamená, že kovid môže rozpútať imunitnú reakciu na rádovo väčšom počte frontov. Podobne ako chrípka, hlavný spôsob, ako kovid ubližuje organizmu je skrz tzv. cytokínovú búrku – ohromnú zápalovú reakciu. Keď k zápalu dôjde v pľúcach, je zle. Keď k zápalu dôjde v mozgu či srdci, je ešte horšie.
Zaostrené na pľúca, srdce, cievy
Pozrime sa bližšie na pľúca, srdce a cievy. V snahe ochrániť poničené bunky dochádza k jazveniu. Jazva je pevná a zaceľuje rany, ktoré vznikajú počas vírusovej infekcie. Lenže zjazvené pľúca pracujú ťažšie a vstrebávajú menej kyslíka než zdravé pľúca. Pľúca ostávajú viditeľne poškodené viac než rok u štvrtiny prípadov s miernym priebehom, v závažných prípadoch je to 40% pacientov. Na základe skúsenosti so SARS 1 je dôvod predpokladať, že takto poškodené pľúca ostanú aj 15 rokov po infekcii. Dýchavičnosť ostáva prítomná v 5-14% a kašeľ v 4-7% prípadov dlhého kovidu (pozri nižšie).
Na druhej strane, zjazvené cievne a srdcové tkanivo je menej ohybné – srdce je teda slabšie, stuhnuté cievy zasa sa nedokážu prispôsobovať množstvu krvi v cievach, čo zasa vedie k zvýšenému tlaku na už beztak slabé srdce. Závažné prípady končia zlyhaním srdca. Z hospitalizovaných má v priemere až 20% príznaky poškodenia tohto druhu a okolo 5% z tých, čo majú dlhý kovid má nejaké poškodenia obehovej sústavy. Aby toho ale nebolo málo, kovid priamo i nepriamo spôsobuje zvýšenú zrážanlivosť krvi, ktorá, mimochodom, môže zhoršovať samotný zápal. Zrazeniny môžu mať podobu štandardnej zrazeniny vedúcej k trombóze (porážke), alebo podobu mikrozrazenín. Tie sú nenápadnejšie, ťažšie sa rozpúšťajú a môžu spôsobovať nedokysličovanie orgánov a tkanív po celom tele. Mikrozrazeniny môžu byť súčasťou dlhého kovidu.
Prečo mi to toľko nemyslí?
Možno to poznáte – únava, zhoršená pozornosť či pamäť, poprípade problémy so spánkom, či až úzkosti a depresia. To všetko sú neurologické príznaky kovidu. Mozog je za normálnych okolností izolovaný od zvyšku tela takmer dokonale. Kyslík a živiny dostáva z krvi cez vrstvu buniek, ktoré tvoria bariéru, ktorá je pre baktérie, vírusy a dokonca až molekuly nepriepustná. Lenže niekedy táto bariéra môže zlyhať. Vírus kovidu môže túto bariéru narušiť buď spomenutou cytokínovou búrkou-zápalom, alebo tak, že sám vnikne do týchto buniek a bunka “vypľuje” jeho kópie na druhú stranu – do mozgu. Každopádne, ak v mozgu dôjde k zápalu, môže dôjsť k strate synapsií (spojov medzi nervovými bunkami) či až k strate samotných mozgových buniek. Nie je však zápal ako zápal – v závislosti od toho, aké zápalové látky sa v mozgu vyplavia, môže mať zápal neurologické príznaky vo forme spomenutej únavy až po psychózu. Kovid dokonca podobným mechanizmom zvyšuje riziko schizofrénie o 11%. Psychiatrické poruchy majú 3-7% ľudí s dlhým kovidom.
Kovid ide cez žalúdok
Spomínala som, že kovid sa do buniek dostáva cez receptory, ktoré sa nachádzajú aj v črevách. No a v črevách sa nachádza aj nespočetné množstvo druhov baktérií, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie ľudského tela – nielen trávenia, ale dokonca aj mozgu! Medzi mozgom a črevami je totiž silné nervové spojenie, ktoré je ovplyvňované látkami, ktoré baktérie produkujú. To znamená, že ak sa zloženie baktérií v črevách výrazne zmení (napr. práve vplvom kovidového zápalu) môže to mať aj neurologické príznaky – od únavy až po tzv. zahmlenie mozgu (brain fog). Toto narušenie rovnováhy črevnej mikroflóry sa nazýva dysbióza. Tá môže trvať dlhodobo, a teda môže byť jedným z príčin aj neurologických príznakov dlhého kovidu. Čisto problémy zažívacieho traktu má 2-3% ľudí s dlhým kovidom.
Nielen HIV môže spôsobiť AIDS
Vírus kovidu preukázateľne spôsobuje chronické zníženie imunity aj po prekonaní ochorenia. V prípade ťažkého akútneho kovidu dochádza zasa k vyčerpaniu imunitného systému, vďaka čomu sa vírus môže držať v tele dlhšiu dobu. Kovid má pre rozsah spôsobov, akým napáda a narúša ľudský organizmus má tiež veľmi rozporuplné vplyvy na imunitný systém: infekcia môže viesť ako k zhoršenej či “deravej” imunite, tak zlepšenej imunite proti kovidu, ako i hyperaktivite imunitného systému (od alergií až po autoimunitné ochorenia). Navyše, ak kovid napadne biele krvinky a poškodí kostnú dreň, kovid môže spôsobiť AIDS – syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti. S tým súvisí tzv. reaktivácia latentných vírusov. Zatiaľ neznámym spôsobom kovid dokáže aktivovať “hibernujúce” vírusy, ktoré tak môžu “ožiť” a spôsobiť iné nové ochorenie aj po prekonaní kovidu. Medzi také vírusy patrí EBV, rakovinotvorný vírus, ktorý podobne ako samotný koronavírus spôsobuje myalgickú encefalopatiu – chronický únavový syndróm. Ten sa prejavuje záchvatmi bolesti a únavy aj po minimálnej námahe – človek nezvláda jesť, rozprávať, hýbať sa, či dokonca vnímať okolitý svet. Ako často sa EBV spúšťa u ľudí s kovidom ťažko povedať, no toto riziko rozhodne existuje.
Nemám symptómy = (ne)mám kovid
Bežný rýchlotest zachytí na prvý raz len 10% asymptomatických infekcií, pričom až 20% asymptomatických infekcií je nasledovaná dlhým kovidom (v prípade príznakového kovidu to môže byť až 60%). Takéto prípady budú narastať, vzhľadom na to, že dnes prevažujú práve tieto bezpríznakové infekcie či infekcie s miernym priebehom. Dlhý kovid v 45% prípadov trvá 1,5 roka a až u 24% infikovaných bol pozorovaný dlhý kovid trvajúci dlhšie než 2 roky. Dlhý kovid síce stále nemá jasnú definíciu a v konečnom dôsledku ide o akýkoľvek príznak, ktorý sa po uzdravení z akútneho kovidu prejavuje chronicky. Môže tak ísť o čokoľvek medzi pretrvávajúcim kašľom, cez stratu čuchu či zvýšené riziko infarktu, až po AIDS v extrémnych prípadoch. Zhoršená imunita po kovide, ale aj nové mutácie vírusu spôsobujú, že aj ľuďom po vakcinácii či po získaní prirodzenej imunity proti koronavírusu stále hrozí reinfekcia, a teda i dlhý kovid. Navyše, vakcíny ani liečba monoklonálnymi protilátkami na nové varianty ako BQ či XBB nezaberá.
Lekársky záver: jedna pandémia skončila, ďalšia začala
Cieľom tohto článku, aj keď to tak nemusí vyzerať, nie je nikoho vystrašiť. Bolo by ale detinské a nebezpečné tváriť sa, že kovid je vecou minulosti. Politici a médiá sa jednak boja negatívnych reakcií verejnosti, kapitál sa zasa bojí reakcie burzy. Akiste si pamätáte, ako sa počas lockdownu stalo heslom mnohých “treba naštartovať ekonomiku”. V snahe držať pri živote ekonomiku všetci radšej strčili hlavu do piesku. Lenže ak nebudeme dôsledne sledovať šírenie koronavírusu a ak nebudeme dávať pozor na jeho dlhodobé – niekoľkoročné či až doživotné následky – doplatí na to celá spoločnosť, vrátane ekonomiky, vrátane pracujúcich. Nemecká ekonomika hlási krízu pre vysoké množstvo péeniek – ktovie, aká záhadná choroba by za tým mohla byť… Detto USA a Británia – iba v Británii majú dlhý kovid asi 2 milióny ľudí a iba dlhodobo práceneschopných je kvôli nemu asi pol milióna ľudí. Toto znamená miliardové výpadky v zdravotných systémoch a štátnych kasách po celom svete – iba v Nemecku pre práceneschopnosť vypadlo 5 miliárd eur zo zdravotníctva a 15 miliárd z daňových príjmov.
A ako na práceneschopnosť budú reagovať zamestnávatelia? Presadzovaním agentúrneho zamestnávania na úkor kmeňových zamestnancov a zvyšovaním už aj tak neznesiteľnej intenzity práce. Dobre, možno zrovna u teba kovid nespôsobí schizofréniu alebo AIDS. Najskôr sa to nestane nikomu, koho poznáš. Ale ak sa všetci necháme reinfikovať po tretí, štvrtý, či piaty raz, riziko chronickej bolesti kĺbov, únavy, alebo podobného príznaku, ktorý sa s tebou bude vliecť potenciálne roky, sa dramaticky zvyšuje. A ak sa takto nechá reinfikovať 5 a pol milióna ľudí na Slovensku, dlhodobá práceneschopnosť bude hroziť tisícom ak nie desaťtisícom ľudí.
Druhá pandémia – pandémia dlhého kovidu – je jednoznačne krízou s potenciálne nedozerným dopadom na pracujúcich hneď na niekoľkých frontoch. A vinník je jasný – kapitál, pre ktorého sme iba kanonenfutter, na ktorého zdraví a potrebách nezáleží. Nezatvárajme si pred tým oči.
Sely Papan, MBiol.
autorka je biologička
SK 
EN