Slovenskému národnému povstaniu právom patrí úcta a uznanie

Uznanie pre všetkých, ktorí neváhali a nasadzovali za slobodu pre budúce generácie svoj vlastný život. Do Povstania sa zapojilo obrovské množstvo Slovákov, ku ktorým sa pripojili aj príslušníci iných národností, čím sa SNP stalo udalosťou s medzinárodnou účasťou.

Ukázala sa solidarita, ktorá medzi národmi v boji proti fašizmu vznikla. SNP bolo antifašistickým a slobodným vystúpením. Povstanie nebolo vystúpenie proti nášmu národu, či štátu, ako sa nám snažia nahovoriť neoľudáci, ale vystúpenie proti ľudáckemu fašistickému režimu a nacizmu vo všetkých jeho podobách.

Odkaz SNP musí ostať večne živý. V SNP sa bojovalo za slobodnú, demokratickú a sociálne spravodlivú budúcnosť. Bez Povstania by sme sa zaradili na stranu agresorov a porazených, no my sme sa stali víťazmi. Uctime si preto pamiatku všetkých, ktorým nebolo umožnené dožiť sa pádu fašizmu a vytúženej slobody. Dejiny sú nám varovaním, aby sa takéto zverstvá už nikdy neopakovali!

Na začiatku roka 1945 boli na Slovensku 2 partizánske zväzky, 17 brigád a 22 oddielov, spolu s asi 13 500 bojovníkmi. Partizáni zohrali obrovskú úlohu pri oslobodzovaní Slovenska. Svojimi akciami veľakrát nedovoľovali Nemcom vybudovať obranné pozície proti postupujúcej Červenej armáde, ktorá prekročila naše hranice cez Dukelský priesmyk spolu s našim 1. československým armádnym zborom v ZSSR za nesmierne tvrdých bojov, ktoré si vyžiadali obrovské obete na všetkých bojujúcich stranách.

Oslobodzovanie Slovenska
Prvou oslobodenou obcou sa u nás stal Kalinov, ktorý bol oslobodený presne 21. septembra. Proti postupu Červenej armády sa postavili spoločne nemecké a maďarské jednotky. Nemci spustili na bývalom povstaleckom území nevídaný teror. Bratislavská vláda stratila úplne moc a stala sa už len reprezentatívnym orgánom, ktorý legalizoval prítomnosť okupačných vojsk.

Výstižne to pomenoval ríšsky vodca SS Himmler, ktorý v decembri 1944 povedal: „Zo zahraničnopoli­tických príčin treba ponechať Slovensko ako samostatný štát, aby sa pánovi prezidentovi navonok preukazovala všetka úcta, ktorú si môže nárokovať hlava štátu. Ale medzi štyrmi očami treba s týmto pánom hovoriť švabachom“

Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy
Slovenská vláda sa pokúsila vytvoriť nové vojsko, ktorému dala meno Domobrana, no do konca vojny nebola bojaschopná a aj to minimum akcií, ktoré vykonala Domobrana skončili fiaskom. Jedinou vojenskou zložkou, ktorá sa zapojila do potlačenia SNP a následného „čistenia“ Slovenska od partizánov a “zradcov“ sa stali neslávne známe POHG – Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy, ktoré sa dopúšťali otrasných zverstiev na vlastnom domácom obyvateľstve. Nakoniec z nich bola utvorená jednotka SS Edelweiss.

Je tiež smutným faktom, že po vojne z 3 000 členov Einsatzgruppen (boli to špeciálne nacistické jednotky, ktorých úlohou bolo vyvražďovať nepriateľov ríše na okupovaných územiach), ktorí stáli za vyvraždením okolo dvoch miliónov ľudí, z toho povraždili vyše 5 tisíc Slovákov a deportovali 9 tisíc slovenských Židov z územia Slovenska počas SNP. Stáli tiež za masakrami v Nemeckej, Ostrom Grúni, Kľaku a Kremničke. Na Slovensku vypálili 90 obcí a zanechali 211 masových hrobov.

Treba tiež spomenúť, že pri masakrách asistovalo aj 130 Slovákov v službách SS v slovenskom oddiele Abwehrgruppe 218 „Edelweiss“, ktorých viedol Nižňanský, ktorý si pokojne dožil v Mníchove, bolo súdených len 200 z nich, z ktorých časť odišla iba s niekoľkoročnými trestami. Časť veliteľov jednotiek Einsatzgruppen bolo súdených tribunálom s vojnovými zločincami v Norimbergu. Z celkového počtu 24 obvinených ich bolo 14 odsúdených na trest smrti, rozsudok však bol nakoniec vykonaný len na 4 z nich.

Pripomeňme si, že na potláčaní SNP sa podieľali aj ukrajinskí kolaboranti z jednotiek SS Galizien a Halič. Bola to veľmi účinná protipartizánska jednotka, ktorá bola napr. nasadená na potlačenie nášho SNP, či proti komunistickým partizánom v Juhoslávii, vedených Titom. SS Galizien sa na týchto územiach dopúšťala aj masakrovania civilistov a pred tým sa zapájali aj do etnického vyvražďovania Poliakov.

Definitívny rozklad fašizmu u nás
Hlinková garda sa prakticky rozsypala, no jej niektoré oddiely boli nasadené na protipartizánske akcie, no väčšinou vykonávali strážne a policajné úlohy. Červená armáda spolu s rumunskou a československou armádou postupne oslobodzovali celé územie. Začiatkom apríla bola definitívne prelomená nemecká obrana a 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava.

Ľudácka vláda utiekla na Záhorie a potom do Rakúska. Spolu s ňou Slovensko opustilo vyše 5 000 slovenských kolaborantov. Posledným oslobodeným mestom bola Čadca, ktorú sa podarilo oslobodiť 1. mája.

Obete na Slovensku
Vojnu neprežilo vyše 70 000 slovenských Židov a niekoľko tisíc Rómov, ktorí zahynuli v koncentračných táboroch po celej Európe. Po vojne sa v 175 masových hroboch na území Slovenska našlo 3 723 osôb, ďalších 747 osôb bolo zavraždených v Kremničke, v Nemeckej zahynulo 900 ľudí, v Ostrom Grúni a Kľaku do 500 ľudí.

Do oslobodenia boli u nás postrieľané tisíce civilistov a tisíce našich obyvateľov boli odvlečené do koncentračných táborov v Nemecku, napr. aj vyše 15 000 slovenských vojakov. Z nemeckého zajatia sa nakoniec podarilo vrátiť len zlomku odvedených.

Miroslav Pomajdík
podpredseda hnutia Socialisti.sk

sk_SKSK