Na dôchodkovú a zdravotnícku reformu doplatí zase len bežný občan! 

Ak je výsledkom reformy zhoršenie života občanov, treba zrušiť také reformy! Pojem reforma je definovaný nasledovne: „Reforma je prebudovávanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním.“ Sú ale súčasné reformy naozaj o zlepšovaní?

Ja zo skúseností z posledných troch desaťročí môžem povedať, že keď počujem slovo reforma, tak mi po chrbte prebehne mráz a otvorene sa pýtam, čo nám chcú zasa zobrať, v čom nás chcú obmedziť, v čom nám chcú sťažiť život, čo na nás zasa „ušili“…

Mnohé vlády, ale najmä tá súčasná odvolaná, si zo slova reforma urobili celý zmysel svojej existencie. Neustále niečo reformujú, ale že v mnohých prípadoch tie reformy neslúžia na zlepšenia života občanov, to už vládnych politikov absolútne netrápi. Dôkazom protiľudových reforiem je reforma zdravotníctva a dôchodkového systému.

Za zdravotnou starostlivosťou si pocestujeme viac…

Zdravotníctvo už roky reformujú tak, že na jednej strane lekári a zdravotné sestry musia často ťahať až enormné množstvo nadčasov, nakoľko zdravotníctvo je poddimenzované a na druhej strane tam, kde mal človek do nemocnice 15km, teraz bude mať aj 40 km a viac.

Rušenie oddelení, zhoršujúca dostupnosť základných potrieb v oblasti zdravotníctva, je výsledkom stáleho reformovania. Neustále sa niečo mení, upravuje a prerába, aby v konečnom dôsledku pacient cestoval dlhšie, čakal a zaplatil viac.

Ešte horšie je to s tzv. reformou dôchodkového systému

Tá v zásade pripomína, ako keby pacient u lekára povedal, že ho bolí koleno a lekár mu na vyriešenie problému odrezal ucho a keď to nepomôže (samozrejme že nepomôže), tak prisľúbil, že bude treba odrezať aj to druhé…

Problémom dôchodkového systému je vraj to, že v budúcnosti nebude mať kto robiť na dôchodky pre dôchodcov. “Reformátori“ sa však nezamýšľajú nad základnou otázkou, čo je v tomto prípade príčina a čo je dôsledok.

Príčinou daného stavu je zlý, až katastrofálny demografický vývoj za posledných 30 rokov. Kým na začiatku 50-tych rokov minulého storočia dosiahla pôrodnosť hranicu 100 000 narodených detí ročne a tento jav sa zopakoval v polovici 70-tych rokov minulého storočia (tzv. Husákové deti), tak aj populačne slabšie obdobia vykazovali ročnú pôrodnosť nad 80 000 detí ročne.

V poslednom desaťročí minulého storočia začala pôrodnosť prudko klesať a tento jav pokračoval aj v tomto storočí. Najnižšiu hodnotu sme dosiahli v roku 2002 keď sa narodilo len 50 841 detí za rok. Pôrodnosť sa odvtedy síce mierne zvýšila a stále je hlboko pod hranicou 60 000.

Je preto jasné, že keď do pracovného života vstupujú takto populačne slabé ročníky, tak že z toho vzniká stav, kde nám starne populácia a výrazne sa zvyšuje pomer dôchodcov oproti tým, čo pracujú.

Je riešením zvyšovanie veku odchodu do dôchodku?

Tzv. experti (ja by som ich skôr nazval exoti) tvrdia, že sa zvyšuje vek dožitia. Pravdu majú iba čiastočne, pretože počítajú vek dožitia u tých, čo išli do dôchodku v 60-tych rokoch a teda sa počas pracovného života nezodrali. Rok čo rok sa zvyšuje produktivita práce. Preložené do zrozumiteľnej reči, človeku naložia za tie isté peniaze oveľa viac roboty, aby z neho vyžmýkali ešte väčší zisk. Človek potom chodí z roboty uťahaný ako kôň.

Vie si niekto reálne predstaviť, že v takomto šialenom tempe bude pracovať aj človek nad 60 rokov a ešte sa mu aj zvýši vek dožitia? Takéto reformy treba zastaviť a ich nositeľov hnať smradľavou metlou. Reformy, keď už majú byť, majú zlepšovať život ľudí, ale tie doterajšie ho iba zhoršujú. Dalo by sa o tom písať desiatky strán textu, ale minimálne pri reformách zdravotníctva a dôchodkovej reforme, to musí vidieť každý človek.

Žiaľ, žijeme v systéme, kde vás na prechode takmer zrazí 19 ročná dievčina na drahom džípe, ktorý dostala od zazobaného otecka k narodeninám a na druhej strane, prácou zodratý 60 ročný človek počíta, koľko rokov ešte musí drieť, aby sa dočkal dôchodku a dumať nad tým, či sa ho vôbec dožije.

Kto reálne vníma svet okolo seba, nelieta v oblakoch a ani nefičí na sebeckom pravicovom uvažovaní a vie, že peňazí v štáte je dosť. Dosť na to, aby každý dostal úplnú a 100% bezplatnú lekársku starostlivosť (vrátane tej zubnej), na bezplatné štúdium, na dôstojný život a aj na to, aby ženy odchádzali do dôchodku v 55tke a muži v 60tke.

Peňazí v našom hospodárstve je naozaj dosť, len sú zle prerozdeľované. Ak by boli rozdeľované spravodlivo, tak sa na jednej strane nehromadí luxus úzkej vrstvy „smotánky“ a na druhej strane bieda a chudoba väčšiny spoločnosti.

Nebojme sa a poďme to zmeniť. Nenadávaj v krčme pri pive, ale pridaj sa k nám. Sme hnutie Socialisti.sk, ktoré je vždy na strane pracujúcich a vykorisťovaných!

Ján Zmeko
člen hnutia hnutia Socialisti.sk