Slováci zvládajú extrémne zdražovanie len s vypätím všetkých, už posledných, síl, a reakcia politikov?
Poslanec Pročko radí pospolitému ľudu, aby si našiel druhé zamestnanie. Sulíkovo ministerstvo hospodárstva radí dovárať v zakrytom hrnci a piecť v zatvorenej trúbe. Poslanec Kremský odporúča seniorom opustiť republiku (veď podľa poslankyne Zemanovej z nich štát už nemá ekonomický osoh). A poslanec Osuský sa zase najnovšie nechal počuť, že ak je zdražovanie na úrovni 12%, tak jednoducho máme o 12% znížiť spotrebu. Že aj tak je na Slovensku mnoho obéznych ľudí.
Nebudem sa bližšie pozastavovať pri vysvetľovaní lekárovi Osuskému, že obezita je viac diagnóza, než dôkaz nadštandardnej životnej úrovne. Skôr chcem pomocou vyššie spomínaných vyjadrení zamerať vašu pozornosť na podstatu systému, ktorá mnohým v záplave umelých sporov typu “dúhové vlajky na vládnych budovách” uniká.
DOBRE PLATENÍ HERCI OLIGARCHIE
Myslím podstatu kapitalizmu. V ktorom oligarchia používa politikov na manipuláciu más. Politici ako Pročko, Osuský a spol. nie sú nič iné len dobre platení herci 4 roky hrajúci (aj za naše peniaze) divadlo, ktoré nás má na jedno volebné obdobie oblbnúť.
Títo herci budú zvádzať boje so slamenými panákmi a strašiť vás vecami, ktoré by vám ani nenapadlo za normálnych okolností riešiť – dúhové vlajky, interrupcie, práva Maďarov… Dokonale vás poštvú proti sebe – susedov z jedného vchodu, robotníkov z jednej linky, deti proti rodičom a následne budú oni medzi sebou zvádzať kruté hodnotové “súboje”. Akože za vás. Budú si vzájomne vyčítať, kto hlasuje s neoľudákmi, kto rokuje so Smerom, budú sa urážať a osočovať. Častokrát aj keď sú z jednej koalície. A to všetko len v mene hájenia záujmov vás, voličov.
No ak príde na program dňa závažný problém, ktorému čelíme dennodenne, začína jeho ignorácia, neskôr zľahčovanie. Čím viac realita ukazuje ich neschopnosť prichádzať s riešeniami, tým viac budú vyťahovať zástupné problémy a tým viac stúpa ich otvorená arogancia.
S touto aroganciou vás budú posielať preč z republiky, alebo do druhej práce či do nútenej podvýživy. Miesto toho, aby hľadali riešenia skutočných problémov. A budú to adresovať vám všetkým bez rozdielu –
dúhovým aj protidúhovým, protiinterrupčným aj prointerrupčným, zamestnancom automobiliek i drobným poľnohospodárom, východniarom aj bratislavčanom, voličom koalície, opozície či nevoličom.
ZAROBIŤ LEN TOĽKO, ABY STE DOKÁZALI ZNOVU ODVIESŤ PRACOVNÝ VÝKON
V takýchto prípadoch sa ukazuje, že elementárnym záujmom zástupcov oligarchie v politike nie je zvýšenie/udržanie našej životnej úrovne.
Načo aj? Veď je v prirodzenom záujme jednotlivca prežiť. Sem bude smerovať naše snaženie bez ohľadu na to, aká vysoká bude pomoc politikov a štátu. Respektíve bez ohľadu na to, či nejaká pomoc vôbec bude.
Niektorým pomôže rodina, iní budú nútení minúť životné úspory, ďalší sa zadlžia v bankách. A tí, ktorí to nezvládnu, majú smolu. Skončia na dne a vo výrobnom procese budú nahradení. Na ich miesto prídu noví, zahraniční a lacnejší.
Pre elitu sa tým nič nemení: proces výroby, založenej na tom, že vlastník kapitálu žmýka zo zamestnanca, čo sa dá zostane zachovaný. Obmenia sa len žmýkaní.
ŠTÁT JE TU PRE VEĽKOKAPITÁL, NIE PRE JEHO OBYVATEĽOV
Ak sa teda ocitneme tvárou v tvár závažným sociálnym problémom, tak zisťujeme, že sme v tom sami. Že nájsť miliardu na stlmenie dopadov ekonomických otrasov na naše životy je nemožné. Príslušníci elity so zákonodarnou mocou v rukách (a príjmom vo výške päťnásobku priemernej mzdy z našich daní) naše potreby nechápu (miesto toho nám umelo vtláčajú svoje hodnotové spory).
Zároveň sme však svedkami toho, že rovnakú miliardu eur vedia rovnakí politici použiť na nákup zbraní či na financovanie príchodu zahraničnej automobilky. Zisťujeme teda, že štát, ktorý spomínaní politici zastupujú, nie je štátom pre nás všetkých, ale predovšetkým pre zahraničný veľkokapitál (viď. extrémne štedré dotácie pre Volvo, Jaguar), jeho silové zložky (umelé vytváranie dopytu po produktoch zahraničných zbrojoviek) a domácu oligarchiu so svojimi prisluhovačmi (ktorý vám s 5 tisícovým platom budú radiť, aby ste si našli druhú prácu a menej jedli).
ČO ROBIŤ? ORGANIZUJME SA!
V prvom rade si treba uvedomiť, že Váš dôstojný život Vám nikto nevybojuje od začiatku do konca a neprinesie k počítaču s facebookom či k stolu s pivom na striebornom podnose. A tento boj neskončí ani po tom, čo sa zúčastníte jedného protestu, čo podpíšete dve petície, alebo budete hlasovať v troch voľbách.
Napriek tomu si myslím, že je dôležité, aby ste sa všetkých spomínaných aktivít zúčastňovali. Aby ste organizovali a podpisovali petície, pri ktorých sa naučíte sieťovať ľudí. Aby ste sa zúčastňovali protestov a na vlastnej koži zistili ako k nim pristupujú elity, politici, médiá, silové zložky, ale aj verejnosť a aby ste zistili, čo všetko sa protestom dá zmeniť a kde sú jeho limity. Aby ste sa zúčastňovali volieb a pomáhali vyrobiť „chyby v systéme“ voľbou neoligarchických strán.
Vždy budem ľudí vyzývať k tomu, aby podporili odborovú organizáciu na svojom pracovisku a stali sa jej súčasťou. Je totiž dôležité tlačiť na štát a kapitál, vyhrávať drobné i väčšie víťazstvá a nadobúdať solidaritu s ostatnými pracujúcimi – učiť sa, že železničiar, ktorý si pýta viac, nie je môj nepriateľ, ale spojenec v budúcom boji, ktorý presiahne hranice jedného pracoviska.
Práve v bojoch za tieto drobné víťazstvá zisťujeme ako systém skutočne funguje, aké pevné je odhodlanie elít ubrániť ho stoj, čo stoj a aké dôležité je organizovať sa. Nielen jednorazovo pri petícii, voľbách či v rámci protestu, ale dlhodobo. A dlhodobo nielen na svojom pracovisku, ale aj v širšom priestore. Až dospejeme k presvedčeniu, že posledný smrteľný úder systému zasadí jedine masové politické hnutie.
Ak ste dospeli až sem, radi vás v Socialisti.sk privítame!
Artur Bekmatov
predseda hnutia Socialisti.sk
SK 
EN