MDŽ: boj za dôstojný život pokračuje

Boj pracujúcich žien proti kapitalizmu sa ani o viac ako 100 rokov nekončí. Ženy sú dodnes vykorisťované ako lacná pracovná sila, za tú istú prácu stále nedostávajú rovnakú mzdu ako muži, a to ani na Slovensku. Podľa štatistiky Eurostatu zarába žena na Slovensku za hodinu v priemere o 18.4% menej, ako muž. Sme krajina so 6. najvyšším rozdielom v platoch žien a mužov v Európskej únii. Ženy na Slovensku síce majú právo voliť, vzdelávať sa a slobodne žiť, no ešte stále sme nedosiahli skutočnú rodovú rovnosť, teda neodstránili sme spoločensko-ekonomické podmienky, ktoré ženy nútia do prekérnejších pozícií.

Už roky vedieme boj aj o svoju telesnú autonómiu. Snahy sprísniť interrupčný zákon, či sťažiť prístup k interrupciám nás namiesto snahy napredovať posúvajú do stredoveku. Na jeseň minulého roka museli ženy opäť vyraziť do ulíc aby bojovali za zachovanie si práva rozhodovať o vlastnom tele. Interrupcia je stále tabu témou a ak sa pre ňu žena rozhodne, je odsudzovaná spoločnosťou, a často aj svojimi blízkymi. Veľa ľudí stále vníma materstvo ako hlavné životné posolstvo ženy a odsudzuje tie ženy, ktoré deti mať nechcú. Ľahké to nemajú ani ženy, ktoré sa rozhodnú mať deti. Slobodné matky často len veľmi ťažko dokážu uživiť svoju rodinu a vláda na ne vo svojich sociálnych programoch zabúda. Štát míňa miliardy na vojenskú techniku, no zanedbáva ženy, ktoré vychovávajú budúcnosť našej krajiny.

V súvislosti s humanitárnou krízou na Ukrajine nesmieme zabudnúť ani na ženy zo zahraničia. Kým ony utekajú pred vojnou, na slovenskej strane ich už čakajú vlci v ovčej koži, pripravení ich situáciu zneužiť. Práca načierno s minimálnou či dokonca nevyplatenou mzdou, nútená prostitúcia, … – to všetko je dôsledkom toho, že sa kapitalistický štát pozerá na ženy a na cudzincov ako na zdroj lacnej pracovnej sily. Je načase zbaviť sa tejto supej mentality, tohto neľudského systému.

Polovicu oblohy podopierajú ženy. Sme študentky, pracujeme, tvoríme, vychovávame ďalšie generácie. Kapitalizmus nás ale stavia na druhoradú pozíciu. Bojujme teda spolu proti tomuto nespravodlivému systému za rodovú rovnosť vo všetkých oblastiach, za právo rozhodnúť o svojom tele a za právo dôstojne žiť.

Autorka je členkou hnutia Socialisti.sk Medzinárodný deň žien sa spája so štrajkom krajčírok v New Yorku, ktoré bojovali za vyššie mzdy, lepšie pracovné podmienky a kratší pracovný čas. Oficiálne bol vyhlásený Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910.